Pohľad na archeoloické nálezy z keltského hradiska v Jánovciach-Machalovciach neďaleko Popradu. Foto: SITA/Mária Frisová.
O jeho výsledkoch v piatok počas tlačovej konferencie v Jánovciach informovala vedúca výskumu Mária Hudáková z Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi.
Výskum na hradisku, ktoré bolo osídlené v období neskorej doby kamennej, eneolitu a predovšetkým v dobe laténskej a staršej dobe rímskej, robili počas júla.
Zachytili sídliskové kultúrne vrstvy
Po troch rokoch výskumu sa aktivity výskumného tímu presunuli do priestoru 30 hektárov veľkého predhradia, ktoré sa nachádza východne od hradiska.„Na základe výsledkov geofyzikálneho merania z roku 2023 a zberov archeologických nálezov v rokoch 2020 – 2022 boli vytypované vhodné miesta na overenie archeologického potenciálu tejto časti archeologickej lokality,“ priblížila Hudáková.
Prostredníctvom sondážneho výskumu sa archeológom podarilo zachytiť sídliskové kultúrne vrstvy a objekty datované do obdobia 1. storočia pred Kristom.
Tavenie železa
„Početné archeologické nálezy poukazujú na to, že obyvatelia hradiska a jeho predhradia sa venovali v danom období špecializovanej remeselnej činnosti. V preskúmaných sondách bolo prostredníctvom nálezov železnej strusky doložené tavenie železa, ktorého zdroje sa nachádzajú predovšetkým južne od lokality v Slovenskom Rudohorí,“ ozrejmila vedúca výskumu.Mince nájdené počas archeologických prieskumov v predchádzajúcich rokoch podľa jej slov dokladajú aj významný obchodný charakter hradiska, pričom jedným z artiklov bolo aj železo. Jánovce pritom ležia na križovatke významných ciest smerujúcich zo západu na východ a z juhu na sever.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
