16.8.2024 (SITA.sk) - Minulý rok sa viac ako 65 % mladých Slovákov, ktorí v posledných troch mesiacoch používali internet, stretlo so správami, ktoré považovalo za nepriateľské alebo ponižujúce. Išlo o osoby vo veku od 16 do 29 rokov.

Na základe zistení Štatistického úradu SR a výsledkov Eurostatu sa tak Slovensko umiestnilo na piatom mieste s 65 % mladých, ktorí spozorovali na internete nepriateľské alebo ponižujúce správy.

V rámci celej EÚ v roku 2023 takmer polovica (49 %) obyvateľov EÚ vo veku 16 až 29 rokov zaznamenala na internete nepriateľské alebo ponižujúce správy voči skupinám ľudí alebo jednotlivcom. Spomedzi 23 krajín EÚ s dostupnými údajmi zaznamenalo 12 krajín podiel nad 50 %.

Najvyšší podiel malo Estónsko (69 %), tesne nasledované Dánskom a Fínskom (obe krajiny 68 %). Najnižšie podiely stretu s nenávistnými správami zaznamenali v Chorvátsku (24 %), Rumunsku (27 %) a Bulharsku (31 %).

Politické názory aj sexuálna orientácia

Keď sa počas štatistických zisťovaní pýtali respondentov, prečo sa domnievajú, že skupiny ľudí alebo jednotlivci sú terčom nepriateľských alebo ponižujúcich správ na internete, najčastejšou odpoveďou (35 %)  boli politické alebo sociálne názory. Tieto odpovede boli najpočetnejšie v Estónsku so 60 % odpoveďami, na Slovensku ich bolo takmer 48 %.

Druhým najčastejším dôvodom nepriateľských správ v rámci EÚ bola sexuálna orientácia (LGBTI+ identita) s 32 %. Táto skupina mala najvyšší podiel v Estónsku (46 %), za ním nasledovalo Slovensko so 44 %. Tretí najvyšší podiel spomedzi všetkých dôvodov mala možnosť  masový alebo etnický pôvod s výsledkom v rámci EÚ 30 %.

Najvyššie podiely tejto kategórie boli zaznamenané v Holandsku a Portugalsku (obe 45 %), Slovensko malo približne 21 %. Z posledných výsledkov môžeme vidieť, že Slovensko malo ako krajina druhú najvyššiu mieru mladých, podľa ktorých dôvodom ponižujúcich správ na internete, je sexuálna orientácia šikanovaných skupín ľudí.

Frustrácia a kultúrna uzavretosť

Podľa sociologičky Zuzany Kusej  by sme dané zistenia mali čítať ako zistenia o podiele mladých ľudí, ktorí majú patričnú citlivosť a dokážu rozpoznať nepriateľstvo a znevažovanie v správach na internete, ktoré je zacielené na jednotlivcov a skupiny s inou sexuálnou orientáciou.

„Významná časť populácie Slovenska nie je pripravená akceptovať ľudí vykazujúcich rozdielne charakteristiky a má problémy akceptovať inakosť a vnímať diverzitu Slovenska tým, čím v skutočnosti je - prirodzeným javom. Sebapercepcia majority tak nevytvára veľký priestor na akceptáciu plurality identít,” ohodnotil výsledok aj sociológ Michal Vašečka.

Podľa jeho slov sa v postojoch ľudí s homofóbnymi postojmi podobne ako pri iných xenofóbnych prejavoch stelesnila anti-západná, ani-liberálna orientácia a anti-menšinová orientácia. V jej pozadí je podľa sociológa sociálne a politické zneistenie, frustrácia, kultúrna uzavretosť, ako aj týmito okolnosťami umocnená celková intolerancia voči inakosti.

Ako ďalej Vašečka uvádza, dôležitým faktorom je aj systematická stigmatizácia LGBTI+ ľudí mnohými politickými a náboženskými elitami na Slovensku, chýbajúceho vzdelávania v tejto oblasti i chýbajúcimi akýmikoľvek legislatívnymi zmenami, ktoré by mohli prispievať k rovnoprávnemu postaveniu LGBTI+ ľudí na Slovensku.

Návrhy na obmedzenie ľudských práv

Iniciatíva Inakosť, ktorá prevádzkuje poradenské centrum inPoradňa, na ktoré sa obracajú obete nenávisti, medzi nimi aj ľudia z LGBTI+ komunity, sa so sociológom zhodujte v tom, že na Slovensku je potrebná účinná stratégia proti šikane, či radikalizácii mladých ľudí. Nenávistné prejavy voči LGBTI+ ľuďom na sociálnych sieťach sú podľa ich skúseností na Slovensku mimoriadne rozšírené.

„Na rozdiel od väčšiny európskych krajín po odchode prezidentky Zuzany Čaputovej nemáme ani jedného najvyššieho ústavného činiteľa schopného verejne odsúdiť prejavy nenávisti voči tejto komunite. Naopak značná časť vládnych a aj opozičných politikov vrátane premiéra využíva nenávistné prejavy voči LGBTI ľuďom na dosahovanie svojich politických cieľov,” uviedol výkonný riaditeľ  iniciatívy Martin Macko.

Poukázal na to, že len počas posledného mesiaca bolo avizovaných viacero návrhov zákonov zameraných na obmedzenie ľudských práv osobám z tejto komunity, ktoré budú predložené v septembri. Nedostatočný je podľa Inakosti aj prístup prevádzkovateľov sociálnych sietí, ktorí na Slovensku vymáhajú svoje vlastné pravidlá slabo a ani jednoznačné nenávistné prejavy nesťahujú napriek viacnásobnému nahlasovaniu. Tieto veci majú negatívne dopady najmä na mladých LGBTI+ ľudí, ktorí navyše nie vždy nájdu oporu svojich blízkych alebo vedenia školy.



Viac k témam: Internet, LGBTI, Sociológ
Zdroj: SITA.sk - Mladí sú na internete terčom nenávistných správ, môžu za to politické názory aj sexuálna orientácia © SITA Všetky práva vyhradené.