Nezaniklo postihovanie ohýbania práva
„Od roku 2003 je súčasťou právneho poriadku aj disciplinárne previnenie sudcu spočívajúce vo svojvoľnom rozhodnutí, ktoré zjavne nemá oporu v právnom poriadku, ak týmto rozhodnutím sudca spôsobí značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok. Preto vypustením skutkovej podstaty trestného činu by nedošlo k zániku možnosti postihovať ohýbanie práva, pretože disciplinárna zodpovednosť sudcu za ohýbanie práva zostáva zachovaná,“ uviedla vláda s tým, že vzhľadom na túto skutočnosť vláda namiesto úplného zrušenia trestného činu ohýbania práva pristúpila k posilneniu ochrany sudcov a dotvoreniu zákonných záruk ochrany sudcovskej nezávislosti.
Podľa vlády je nepochopiteľné aj odporúčanie zlepšiť koordináciu medzi jednotlivými orgánmi činnými v trestnom konaní a zabezpečiť objektívnosť rozhodnutí prokuratúry, vrátane obmedzenia právomoci generálneho prokurátora vydávať rozhodnutia podľa paragrafu 363.
Ciele Slovenska aj EÚ sú rovnaké
„Vláda má za to, že ciele SR a EÚ sú rovnaké – a to zabezpečenie vyváženého a efektívneho systému trestného stíhania so systémom bŕzd a protiváh,“ uviedla vláda s tým, že vo vzťahu k požiadavke na zmenu paragrafu 363 ide o dlhodobé nepochopenie zo strany EK.„Nasvedčuje tomu aj to, že ho viackrát v minulosti označila ako rozhodnutie o zastavení trestného konania alebo rozhodnutie o nezačatí trestného stíhania. Rozhodnutie podľa paragrafu 363 nebráni v pokračovaní trestného stíhania, ak budú dodatočne opravené chyby alebo nedostatky, ktoré spôsobili nezákonnosť rozhodnutia,“ reagovala vláda s tým, že ak by o veci rozhodoval súd, ako to požaduje EK, išlo by o „res iudicata“.
„A práve vtedy by už ďalšie trestné stíhanie nebolo možné. Tento záver jednoznačne podporuje aj ústavný súd,“ uvádza vláda.
Zrušenie odboru prevencie korupcie
EK ďalej vo svojej správe skonštatovala, že zrušenie odboru prevencie korupcie na Úrade vlády SR má vplyv na slovenské inštitúcie, ktoré sa špecializujú na monitorovanie, odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie veľkej korupcie a celkovú koordináciu v tejto oblasti. Podľa vlády však EK toto rozhodnutie vlády, ktoré ma iba organizačný charakter, nesprávne interpretovala.„Rozhodnutie úradu vlády o zmene organizačného začlenenia agendy prevencie korupcie pod sekciu bezpečnosti štátu a prevencie korupcie neznamená zrušenie agendy prevencie korupcie,“ reagoval kabinet a vysvetlil, že odbor prevencie korupcie nie je samostatným subjektom práva.
„Bol organizačnou zložkou úradu vlády, ktorej agenda bola v rámci racionalizačných opatrení s účinnosťou od 15. mája 2024 presunutá na hierarchicky vyššiu organizačnú zložku, a to sekciu,“ vysvetlila vláda.
Výhrady aj k časti o médiách
Vláda má viacero výhrad aj k časti správy, ktorá pojednáva o pluralite a slobode médií. Kabinet tvrdí, že aj napriek tomu, že s EK sa intenzívne diskutovalo o pracovnej verzii správy k situácii v oblasti slobody médií na Slovensku, správa podľa vlády naďalej obsahuje nepresné tvrdenia.
Napriek skutočnosti, že medzi EK a príslušným rezortom prebiehala intenzívna diskusia k pracovnej verzii správy o situácii v oblasti slobody médií na Slovensku, správa naďalej obsahuje viacero nesprávnych tvrdení, ktoré navodzujú negatívny dojem v rozpore s objektívnym skutkovým stavom.
Celá reakcia vlády SR k Správe o právnom štáte 2024 je dostupná ná domovskej stránke Úradu vlády.
Viac k témam: Ficova vláda 2023 - 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Paragraf 363 Trestného poriadku, Právny štát
Zdroj: SITA.sk - Vláda schválila reakciu na Správu o právnom štáte, Európska komisia nekriticky preberala informácie © SITA Všetky práva vyhradené.