„Vražedné besnenie Putinovho režimu na Ukrajine je bolestnou pripomienkou, že ani dnes pred podobným utrpením nie sme imúnni. A varovné sú aj normalizačné snahy niektorých vládnych politikov a úradníkov na Slovensku,“ zdôraznil Šimečka.
Doplnil však, že snahám cenzurovať a kádrovať sa treba postaviť. „Máme morálnu povinnosť chrániť slobodu a demokraciu aj pre naše deti a ďalšie generácie,“ dodal šéf PS.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska, do Československej socialistickej republiky (ČSSR). Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ, bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov.
Zdroj: SITA.sk - V súvislosti s vojenskou okupáciou nesmieme zabudnúť na zmarenú túžbu po slobodnom živote miliónov, zdôraznil Šimečka © SITA Všetky práva vyhradené.