Zľava: Riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok a prezidentka SR Zuzana Čaputová počas návštevy Múzea holokaustu v Seredi počas prehliadky expozície Barak č. 3 pri príležitosti pietnej spomienky Stretnutie generácií v Múzeu holokaustu v Seredi za účasti 20 preživších holokaust, pôvodom zo Slovenska a 400 žiakov a študentov zo Slovenska. Sereď, 9. september 2019. Foto: archívne, SITA/Martin Havran
V predvečer 83. výročia prijatia Nariadenia o právnom postavení Židov, známeho pod názvom Židovský kódex, pripomenie vrchol protižidovskej politiky na území Slovenska.
Najtvrdšia protižidovská právna norma
Židovský kódex zo septembra 1941 patril v čase svojho vzniku k najtvrdším protižidovským právnym normám v Európe. Vymedzil spoločenské, občianske, náboženské a osobné práva židovského obyvateľstva.Okrem iného nariaďoval židovským obyvateľom vo veku od 16 do 60 rokov pracovnú povinnosť pod dozorom ministerstva vnútra. Práve toto nariadenie sa stalo symbolom vrcholiacej tragédie Židov z územia Slovenska. Na jeho základe začala slovenská vláda v marci 1942 deportovať židovských obyvateľov.
Židovská komunita na Slovensku
"Ešte v začiatkoch druhej svetovej vojny obývali Židia väčšinu miest a obcí na území Slovenska. S prispením predstaviteľov vtedajšej vlády boli postupne ponižovaní, vyháňaní z domovov, nakladaní do dobytčích vagónov a odvážaní na miesta, kde boli vraždení. Po väčšine židovských komunít ostali len opustené cintoríny a synagógy," povedal Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Dodal, že boli aj Židia, ktorým sa podarilo prežiť.Na rozdiel od tých, ktorí protižidovské nariadenia prijímali a podieľali sa na ich vykonávaní, sa našli aj odvážni ľudia.
"Hlavne vďaka nim dnes nehovoríme o židovskej komunite na Slovensku v minulom čase. Nech nám ich hrdinský čin slúži ako morálny kompas," povedal Korčok.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
