Socha Ľudovíta Felda na nádvorí medzi Galériou Ľ. Felda a ortodoxnou synagógou v Košiciach. Foto: SITA/Mária Frisová
Ako pre agentúru SITA vysvetlila kurátorka galérie Jana Teššerová, práve jeho talent mu zachránil život, keď sa stal takzvaným dvorným maliarom obávaného lekára Josefa Mengeleho. V samotnej galérii sú vystavené jeho diela pripomínajúce holokaust.
Bol nízky ako sedemročné dieťa
Košický maliar a grafik Ľudovít Feld (1904-1991) sa narodil v Košiciach, kde ho oslovovali Lajči báči. „Už ako malý chlapec preukázal svoj talent kreslením. Keď mal asi sedem rokov, prejavila sa u neho porucha štítnej žľazy a prestal rásť. Ostal preto nízky, asi ako sedemročné dieťa. Neprešiel mutáciou, čiže aj jeho hlas ostal detský,“ priblížila Teššerová.Nadaný umelec študoval na výtvarnej škole Eugena Króna, neskôr v Budapešti. Po návrate do Košíc založil vlastnú školu. „Prišli však zlé roky, blížil sa holokaust, prenasledovanie Židov,“ uviedla kurátorka galérie. Transporty z Košíc sa podľa jej slov začali v máji 1944.
„Židia boli najprv sústredení v Tehelni, neďaleko centra mesta na Moldavskej ulici. Dnes sa tam nachádza aj pamätník holokaustu,“ ozrejmila. Feld bol následne s celou svojou početnou rodinou deportovaný do Osvienčimu.
Prežili aj jeho brat a sestra
„Obludný lekár Mengele, prezývaný Anjel smrti, si všimol, že vie pekne kresliť. Zakaždým ho tak volal k sebe, aby mu kreslil experimenty, ktoré robil na židovskom a rómskom obyvateľstve, na ženách aj deťoch,“ opísala.Koncom decembra 1944 však Mengeleho odvolali do Berlína, o mesiac nato bol Osvienčim oslobodený, čoho sa Feld dožil. Z jeho veľkopočetnej rodiny sa okrem neho zachránil ešte jeho brat aj sestra. Obaja sa neskôr zo Slovenska vysťahovali.
Feld prežil zvyšok života v Košiciach, kde vo veku 87 rokov zomrel. Súčasná Galéria Ľ. Felda pripomína nielen jeho život a holokaust, ale prostredníctvom jeho kresieb aj židovské sviatky, významné udalosti a zvyky v živote Židov. Pochádzajú zväčša z 50. a 60. rokov 20. storočia.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
