Podľa politológa Petra Dubócziho z Katedry politológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach, sa na tom zrejme zhodne väčšina hodnotení debaty medzi kandidátmi na post prezidenta Spojených štátov amerických.
Budúcnosť americkej demokracie
Dubóczi pre agentúru SITA skonštatoval, že Harrisová bola asertívnejšia a stavila na témy, ktoré ju od Trumpa jednoznačne odlišujú.„Sem, samozrejme, patrí otázka interrupčných práv žien, migrácia, ale aj budúcnosť americkej demokracie či pohľad na vojnové ohniská vo svete. Nezabudla na jeho rétoriku ohľadom tzv. ukradnutých volieb, ktorá viedla k útoku na Kapitol v 2021,“ vymenúva politológ.
Dodáva, že kandidátka Demokratov svoje postoje komunikovala jasne a ostro, no nemalú rolu zohrala i neverbálna komunikácia. „Od prvého podania ruky, ktoré iniciovala práve Harrisová, cez smiech pri Trumpových tvrdeniach o migrantoch jediacich domácich miláčikov, až po gestikuláciu mierne pripomínajúcu Baracka Obamu,“ vraví Dubóczi.
Komické a kľúčové momenty
Harrisová podľa neho ponúkla obsah i formu, ktoré vykreslili jej protikandidáta ako neistého a nekompetentného.„Relatívne komické boli momenty, počas ktorých obaja kandidáti spochybňovali veľkosť davov na svojich zhromaždeniach. Bolo však zaujímavé sledovať, že práve táto rétorika sa Trumpovi dostala takpovediac pod kožu,“ myslí si politológ.
Medzi kľúčové momenty, v ktorých Harrisová zažiarila, radí politológ práve tému interrupcií. „Téma je pre Trumpa pravdepodobne najväčšou slabinou a nie je náhodou, že si ju Harrisová vybrala ako svoju primárnu zbraň,“ nazdáva sa Dubóczi.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: