Foto: ilustračné, www.thinkstockphotos.com
"Áno, čítate dobre: "vylepší". Medzi ľuďmi je totiž stále rozšírený mýtus, že škody sa chápu ako prínos pre ekonomiku. Lenže to je samozrejme hlboký omyl," hovorí riaditeľka Next Finance Markéta Šichtářová.
Efekt rozbitého okna
Tento omyl má dokonca svoje meno. Hovorí sa mu efekt rozbitého okna. Tento koncept prvýkrát predstavil francúzsky ekonóm Frédéric Bastiat v roku 1850 v eseji "Čo vidieť a čo nevidieť". Chlapec rozbije okno v obchode. Majiteľ obchodu je nútený zaplatiť sklenárovi za opravu okna.Na prvý pohľad sa môže zdať, že táto udalosť pomáha ekonomike, pretože sklenár získa prácu a peniaze, ktoré môže minúť inde. Lenže tento konštrukt prehliada širšie dosahy na ekonomiku. Keby sa okno nerozbilo, majiteľ obchodu by mohol peniaze použiť na rozumnejšie investície, napríklad na nákup nového vybavenia.
Vynútená investícia vykonaná za účelom nápravy škody nikdy nie je taká produktívna ako investícia dobrovoľná robená za účelom zisku, rozvoja podnikania a zlepšenia východzieho stavu.
Hrubý domáci produkt
Hlavným ukazovateľom, ktorý meria ekonomický výkon krajiny, je hrubý domáci produkt (HDP). HDP zahŕňa celkovú hodnotu tovaru a služieb vyprodukovaných za určité obdobie. Problém s HDP podľa Šichtářovej je však ten, že zachytáva všetky ekonomické aktivity, vrátane tých, ktoré vznikajú v dôsledku opráv a náhrad poškodeného majetku. A tým sa dostávame k povodniam.Pokiaľ príde rozsiahle prírodné nešťastie, akým sú povodne, HDP zrejme vzrastie, alternatívne neklesá tak rýchlo, ako by klesalo bez pohromy. Po takejto pohrome sa totiž vykonávajú rekonštrukčné práce, investuje sa do obnovy infraštruktúry a mnoho odvetví zaznamenáva zvýšený objem objednávok.
"Tento nárast v HDP však nezohľadňuje skutočné ekonomické škody a straty majetku, produktivity a ľudského kapitálu, ktoré katastrofa spôsobila," vysvetľuje Šichtářová.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
