Post predsedu Národnej rady (NR) SR sa uprázdnil začiatkom tohtoročného apríla, keď bol jej dovtedajší predseda Peter Pellegrini (vtedy predseda strany Hlas-SD) zvolený za prezidenta. Vedením parlamentu je poverený jeden z jeho podpredsedov, Peter Žiga (Hlas-SD).
Chýba nám reprezentant štátu
Politológ zdôraznil, že danú situáciu nemožno považovať za štandardnú, poukázal na to, že predseda parlamentu je po hlave štátu druhým najvyšším ústavným činiteľom. „Predseda NR SR je reprezentant štátu, ktorého my momentálne nemáme," dodal.Na margo toho, či Slovenská republika už takúto situáciu zažila, Onufrák uviedol, že áno, hoci príčiny boli vtedy odlišné. Išlo o rok 2006 a post predsedu parlamentu ostal prázdny po tom, ako Kresťanskodemokratické hnutie opustilo vtedajšiu vládu vedenú Mikulášom Dzurindom. Niekoľko mesiacov bol vtedy vedením NR SR poverený Béla Bugár.
Post predsedu parlamentu prináleží podľa koaličnej zmluvy druhej najsilnejšej koaličnej strane Hlas-SD, dlhodobo oň ale prejavuje záujem Andrej Danko, predseda najmenšieho koaličného subjektu Slovenskej národnej strany (SNS). Hlas sa opakovane vyjadril, že si danú pozíciu chce ponechať, jeho kandidátom na túto funkciu je súčasný minister investícií Richard Raši.
Danko zas opakovane hovorí o tom, že expredseda Hlasu Pellegrini vďačí za svoje zvolenie za prezidenta aj voličom SNS a je toho názoru, že politická situácia sa zmenila, keď sa bývalý predseda jednej z koaličných strán stal hlavou štátu.
Vládnutie koalície nie je harmonické
„Aj na tejto situácií je krásne vidieť, že vládnutie súčasnej trojkoalície nie je harmonické, a že najmä medzi SNS a Hlasom prebieha permanentné pnutie," komentuje Onufrák a dodáva, že súčasná vládna koalícia sa usiluje „nezaťažovať“ verejnosť a radšej svoje záležitosti drží mimo jej zraku.Politológ poznamenáva, že v tomto sa súčasná vláda líši od vlád Igora Matoviča (hnutie Slovensko), aj Eduarda Hegera (Demokrati), ktoré svoje spory riešili zbytočne verejne „vo svetlách reflektorov a za zvuku fanfár".
Onufrák je toho názoru, že Dankovo úsilie stať sa predsedom NR SR je skôr jeho osobnou ambíciou a prianím, než cieľom SNS. Politológ pritom poukazuje na politický výtlak národniarov, a to ako v parlamentných voľbách v roku 2023, tak i po nich.
„Andrej Danko si nárokuje na omnoho väčší kúsok z koláča, ako mu prináleží na základe výsledkov parlamentných volieb 2023," vraví. Nazdáva sa tiež, že takéto ambície by šéf SNS nemohol mať bez podpory, prinajmenšom tichej, od najsilnejšej koaličnej strany Smer-SD.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: