19.9.2024 (SITA.sk) - Kontaminácia Strážskeho a okolia PCB látkami je tikajúcou environmentálnou bombou. Hoci problém je dlhodobo známy, doteraz čaká na riešenie. K vyčisteniu PCB z pôdy môže významne prispieť výskum dvoch stredoškolákov – Alexa Kanderku a Jozefa Jabczuna, ktorý podporila spoločnosť Východoslovenská energetika a.s. (VSE). Mladí vedci dosiahli aj vďaka jej podpore unikátne laboratórne výsledky.

V Strážskom sa nachádza jedna z najvážnejších ekologických záťaží na Slovensku. Zároveň je to podľa Greenpeace aj celosvetovo najrizikovejšia lokalita kontaminovaná PCB. Ohrozuje zdravie viac ako 220 tisíc ľudí. Väčšina doterajších pokusov riešiť situáciu sa zamerala len na zneškodnenie obsahu sudov s PCB v areáli pôvodcu kontaminácie. Látky sa však medzičasom uvoľnili aj do okolitej pôdy. Mladí výskumníci sa preto sústredili práve na ňu. Keď s výskumom začínali, mali len 14 resp. 16 rokov.

Unikátne baktérie, aj výsledky

Z pôdy v Strážskom sa im podarilo identifikovať unikátne baktérie, ktoré rozkladajú PCB s vysokou účinnosťou na menej toxické medziprodukty. Mladí vedci našli aj spôsob transportovania mikroorganizmov do zasiahnutých lokalít tak, aby na mieste efektívne vykonávali svoju prácu – rozkladali PCB. Svoju metódu nazvali MARS PCB a odskúšali ju zatiaľ v laboratórnych podmienkach. "Chceli sme vytvoriť nielen efektívnu, ale hlavne regeneratívnu, udržateľnú a cenovo dostupnú metódu na riešenie PCB environmentálnych záťaží nielen na Slovensku," hovoria o svojej motivácii Alex a Jozef. Priznávajú, že sa to síce celé začalo ako študentský projekt, keď však videli, že ich metóda dokáže rozkladať niektoré druhy PCB až s účinnosťou 90 percent, bolo jasné, že musia pokračovať.

Výskum môže pomôcť všetkým kontaminovaným oblastiam

Výskum zaujal aj slovenské univerzity. Najvýznamnejšiu pomoc poskytla Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Mentor Alexa a Jozefa, docent Peter Pristaš hovorí, že projekt ho oslovil nielen preto, že sa v tejto kontaminovanej oblasti narodil a žije tam dlhé roky, ale aj kvôli odhodlanosti chalanov. Tá sa vyplatila.

"Unikátne sú nielen baktérie a nosič, na ktorý prišli, ale aj výsledky výskumu. V simulovaných experimentoch v laboratórnych podmienkach dokázali odstrániť vysoké percento PCB z pôdy, v priemere až 40 – 50 percent. To je úroveň, aká v odbornej literatúre nie je ešte ani popísaná. Ide o neuveriteľne dobré až unikátne výsledky," hovorí docent Pristaš.

Podľa pedagogičky Miriam Feretovej, učiteľky biológie, ktorá neúnavne podporuje mladých vedcov v Prešove a okolí a ujala sa aj Alexa a Jozefa, ich výskum prekročil slovenský aj regionálny význam. "Okrem húževnatosti im v tom pomáha aj to, že ich na rozdiel od dospelých nebrzdia žiadne limity. Všetko je pre nich možné. Ich výskum má potenciál významne urýchliť nájdenie účinného riešenia PCB problému," dodáva.



Článok pokračuje na nasledujúcej strane: