
Podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu Veronika Remišová. Foto: archívne, SITA/Úrad vlády SR
Ako doplnila podpredsedníčka vlády SR pre investície a informatizáciu Veronika Remišová, informatizácia bola na Slovensku synonymom čiernej diery.
Zo štátu si urobili vlastný biznis
Do tejto oblasti putuje obrovské množstvo peňazí, chýbajú však základné údaje o tom, čo všetko už štát v rámci informatizácie vytvoril a zároveň je veľmi málo ľudí, ktorí túto oblasť dokážu kontrolovať.„Toto využívali mnohé nečestné firmy, ktoré sa priživovali. Z IT štátu si urobili vlastný biznis,“ skonštatovala. Časy, keď platili staré schémy však už podľa nej skončili.
"Nechceme tolerovať žiadnu korupciu a akýkoľvek prípad korupcie v štátnom IT budeme tvrdo riešiť," odkázala Remišová.
Slovensko vynakladalo počas uplynulých troch rokov ročne na informatizáciu 500 mil. eur. Veľká časť týchto prostriedkov pritom nebolo podľa zistení Útvaru hodnoty za peniaze využívaná efektívne a v prospech občanov.
„Sme v 21. storočí, dnes si občania vedia veľa vecí vybaviť z mobilu, akonáhle však majú komunikovať so štátom, vracajú sa o jedno storočie späť,“ poukázal Heger. Prioritou informatizácie v minulosti boli podľa neho „kšefty“ a dnes na to Slovensko dopláca.
Prioritizácia služieb a kontrola výdavkov
Problémom bol podľa šéfa rezortu financií aj fakt, že kým výdavky na samotné IT systémy sú financované zo zdrojov Európskej únie, ich prevádzka už zo štátneho rozpočtu.„Preto je také dôležité, aby to obstarávanie a budovanie bolo čo najefektívnejšie,“ objasnil. Podľa aktuálnej vlády nebola v minulosti politická vôľa, aby sa v tejto oblasti upratovalo. V oblasti informatizácie chce pritom postupovať podľa nových pravidiel.
Jedným z nich by mala byť prioritizácia služieb. Štát by si mal ujasniť, ktoré služby sú pre neho dôležité a tie rozvíjať ako prvé. Zároveň by sa mal väčší dôraz klásť na kontrolu výdavkov. Podľa Remišovej už teraz vedia, že v mnohých projektov je potenciál ušetriť 10 až 30 percent výdavkov.
Uskutočniť by sa mala katalogizácia informačných systémov, všetky projekty nad 5 mil. eur by po novom mali pripravovať prototyp. Podpredsedníčka vlády sľubuje aj zmeny v nákupoch telekomunikačných služieb, či pri využívaní externých pracovníkov. Všetky tieto kroky by štátu mohli priniesť v krátkodobom horizonte úsporu 35 až 70 mil. eur, v horizonte siedmich rokoch až 95 mil. eru.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: