9.10.2024 (SITA.sk) - Ak by boli parlamentné voľby na začiatku októbra, vyhralo by ich hnutie Progresívne Slovensko. Hlas by mu odovzdalo 24,4 percenta voličov. Vyplýva to z prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia. Prieskum bol realizovaný od 2. do 7. októbra, a to na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov starších ako 18 rokov.

Druhé miesto v prieskume obsadila strana Smer-SD, ktorú by volilo 20,5 percenta voličov. Na tretej priečke s odstupom viac ako osem percent skončila strana Hlas-SD, svoj hlas by jej odovzdalo 12 percent respondentov. Do Národnej rady (NR) SR by sa celkovo dostalo osem subjektov.

Mimoparlamentné hnutie Republika

Okrem troch vyššie menovaných by to bolo aj mimoparlamentné hnutie Republika, s volebným ziskom 7,4 percenta. Nasleduje Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), ktorému by hlas odovzdalo 6,9 percenta opýtaných, strana Sloboda a Solidarita (SaS) s podporou 6,2 percenta hlasov respondentov a hnutie Slovensko so ziskom 5,2 percenta.

Do parlamentu by sa ešte prebojovali mimoparlamentní Demokrati, ktorých by volilo 5,1 percenta voličov. Pred bránami NR SR by skončilo hnutie Sme rodina Borisa Kollára, ktoré by získalo 3,9 percenta hlasov i Maďarská aliancia s 3,6 percentami hlasov. Do parlamentu by sa nedostala Slovenská národná strana, ktorá je v súčasnosti súčasťou vládnej koalície, volilo by ju 2,9 percenta voličov.

„Do medzimesačných pohybov u jednotlivých strán sa podľa všetkého výraznejšie prepísali kroky vládnej koalície, ktorá v parlamente schválila konsolidačný balíček a aj zvýšená aktivita niektorých opozičných politikov,“ uvádza agentúra, ktorá prieskum realizovala.

Najnižšia podpora počas roka

Poukázala tiež na to, že v prípade najsilnejšej koaličnej strany Smer-SD je nameraná podpora 20,5 percenta najnižšou počas tohto roka. V prípade hnutia Slovensko agentúra upozornila, že je otázne, či by im nameraná voličská podpora stačila na vstup do parlamentu.

Politický subjekt v parlamentných voľbách v roku 2023 kandidoval v koalícii so stranami Za ľudí a Kresťanská únia, a teda potreboval získať viac ako sedem percent voličských hlasov, čo je kvórum pre dvoj- a trojčlenné koalície. Ak by boli voľby začiatkom októbra 2024, a hnutie Slovensko by opäť kandidovalo v koalícii s ďalšími stranami, nameraných 5,2 percenta hlasov by mu na vstup do parlamentu nestačilo.

Rozdelenie kresiel v parlamente

Progresívci by v Národnej rade SR získali 42 mandátov, Smer-SD 35, Hlas-SD 20 mandátov, hnutie Republika by v NR SR malo 13 poslancov, kresťanskí demokrati 12 a SaS 10 zákonodarcov. Matovičovci i Demokrati by mali zhodne po deväť kresiel v parlamente.

Ak by ale hnutie Slovensko kandidovalo vo forme koalície a do parlamentu by sa so ziskom 5,2 percenta voličských hlasov nedostalo, rozdelenie kresiel by bolo iné. V takom prípade by Progresívne Slovensko obsadilo 45 kresiel v NR SR, Smer by mal 37 poslancov a Hlas 22. Republika i KDH by mali po 13 mandátov, SaS 11 mandátov a Demokrati deväť.



Viac k témam: Ficova vláda 2023 - 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Prieskum, volebné preferencie, Volebný prieskum
Zdroj: SITA.sk - Voľby by vyhralo Progresívne Slovensko, do parlamentu by sa dostali aj Demokrati a Republika © SITA Všetky práva vyhradené.