Miera zadlženia
Mestá prvýkrát po trojročnej pauze dokázali znížiť svoju mieru zadlženia. Priemerná miera zadlženia miest v SR počas roku 2023 klesla z 23,2 percenta na 22 percent a dostala sa tak na úroveň roku 2018. Žiadne mesto neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 percent bežných príjmov predchádzajúceho roka.
Avšak Spišské Vlachy a Bratislava – magistrát prekročením dlhovej úrovne 50 percent spadli do prvého sankčného pásma dlhovej brzdy a majú povinnosť zdôvodniť výšku dlhu a navrhnúť prvé opatrenia na jeho zníženie. Ku koncu roka 2023 mali podľa údajov ministerstva financií najvyšší dlh v meste Spišské Vlachy (54,1 percenta). Ďalšie v poradí sú Zlaté Moravce (47,6 percenta), Šaľa (46,6 percenta), Považská Bystrica (35,2 percenta), Nová Dubnica (34,9 percenta) a celá Bratislava (34,7 percenta).
Prebytok a deficit
V roku 2023 zaznamenalo kladnú bilanciu bežného účtu 138 zo všetkých 141 miest. Najvyšší prebytok dosiahli v Novej Bani (+22,6 percenta), Leopoldove (+19,1 percenta) a v meste Vysoké Tatry (+15,2 percenta). Naopak, najvyšší deficit mali v Gabčíkove (-3,4 percenta). Deficitne hospodárili aj v Spišských Vlachoch (-2,2 percenta) a v Lipanoch (-0,7 percenta).V rámci Bratislavy dosiahli v roku 2023 najlepšie finančné zdravie mestské časti Jarovce, Petržalka a Staré Mesto. Na opačnom konci je magistrát, Rusovce a najmä mestská časť Devín, ktorá bola 18 rokov v nútenej správe. V Košiciach získali najlepšie hodnotenie mestské časti Krásna, Barca a Ťahanovce. Naopak, najnižšie skóre finančného zdravia eviduje INEKO postupne pri Kavečanoch, košickom magistráte a pri časti Luník IX.
Úroveň samospráv
Vyššie územné celky (VÚC) dokázali v roku 2023 zlomiť negatívny trend z obdobia rokov 2020 až 2022. Pod toto mierne zlepšenie sa podpísal najmä pokles dlhu – priemerná miera zadlženia všetkých ôsmich žúp bola ku koncu roka 2023 na úrovni 29,9 percenta, zatiaľ čo rok predtým to bolo 32,3 percenta. Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2023 v Bratislavskom samosprávnom kraji (41,5 percenta).Naopak, najlepší stav zaznamenali v nitrianskej župe (9 percent). Na vedúcu pozíciu vo finálnom hodnotení finančného zdravia sa dostal Nitriansky samosprávny kraj a vystriedal tak na čele rebríčka trnavskú župu. Na konci rebríčka finančného zdravia sa ocitla košická župa. Najviac si medziročne zlepšila skóre žilinská župa, ktorá sa posunula z posledného miesta na siedme.
Viac k témam: finančné zdravie, Samosprávne kraje
Zdroj: SITA.sk - Minulý rok priniesol stabilizáciu hospodárenia samospráv. Ktorý kraj má najlepšie finančné zdravie? © SITA Všetky práva vyhradené.
