27.10.2024 (SITA.sk) - „Sviatok Všetkých svätých zaviedol v roku 609 pápež Bonifác IV.,“ začína Nádaská. „V starovekom Ríme vládol polyteizmus, teda boli v ňom chrámy, kde sa uctievali rôzni bohovia. Po prijatí kresťanstva ostal posledným rímskym chrámom, kde sa uctievali všetky predkresťanské, teda pohanské božstvá, Panteón. Ten ostal zachovaný, nenahradili ho ani kresťanské chrámy,“ približuje ďalej pôvod sviatku.

Bonifác IV. ho práve začiatkom siedmeho storočia zasvätil Panne Márii a všetkým dovtedajším svätým. Zvyčajne išlo o kresťanských mučeníkov. Sviatok Všetkých svätých a 2. november, teda Pamiatka zosnulých, sa zjednotene ľudovo nazývajú aj Dušičky.

Symbolický význam jesenného počasia

Nádaská pripomenula, že práve na prelome jesenných mesiacov býva neraz pochmúrne, upršané počasie, čo má symbolický význam v súvislosti so spomínaním na zosnulých. Poznamenala ale, že pôvodne sa sviatok Všetkých svätých slávil v máji, nie v novembri, ako sme zvyknutí. Na začiatok novembra ho presunul pápež Gregor III., v prvej polovici ôsmeho storočia.

„Na našom území bol prvý november v minulosti zaujímavým dňom. Vtedy sa zvyčajne končilo funkčné obdobie richtára, konali sa voľby, ako richtára, tak aj obecných sluhov. Volil sa aj obecný pastier,“ priblížila etnologička. Doplnila, že to býval aj deň zosypu, keď sa prinášalo zrno ako naturálna odmena obecných sluhov a pastierov.

„Okrem návštevy cintorína sa teda v minulosti konali aj celkom prozaické a potrebné svetské veci,“ vraví Nádaská. Etnologička skonštatovala, že ako v minulosti, tak aj dodnes sa ľudia na Dušičky zvyknú pripravovať v predstihu. Chodievajú na cintoríny, čistia a zdobia hroby, prinášajú kvetiny, obvykle chryzantémy.

Návšteva pietneho miesta

„Toto je tradícia prevzatá z dávnej minulosti, keďže aj v predkresťanskom období si ľudia pripomínali svojich mŕtvych predkov, a pokiaľ títo boli pochovávaní kostrovým spôsobom, tak sa na prelome jesene a zimy zvykli stretávať pri hroboch,“ približuje Nádaská. Ako príklad uvádza keltský sviatok Samhain, podotýka ale, že podobné svatky mali aj ďalšie národy.

V minulosti sa napríklad na hroboch zapaľovali malé vatry, zvyk páliť sviečky so sebou prinieslo kresťanstvo. Etnologička zdôraznila, že pohľadu kresťanstva nebola dôležitá len návšteva pietneho miesta, ale aj modlitba za zosnulých.

„Aj dnes mnohí ľudia udržiavajú tradíciu návštevy cintorína. Je to jedna z príležitostí, pri ktorých prídu aj príbuzní zo vzdialenejších miest, a tak sa stretnú pri hroboch predkov i živí,“ vraví.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: