Prieskum vykonávala pre DEKK Inštitút agentúra Focus od 17. do 26. septembra na vzorke 1 017 respondentov. Výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč podotkol, že termín „menšie zlo“ je neodborný, no zaužívaný. Ako vysvetlil, človek voliaci „menšie zlo“ podporuje vo voľbách stranu, ktorá je najbližšie jeho názorom, nie však tak blízko, aby sa s ňou stotožnil.
Volebné preferencie
„Máme tu tiež prípady, keď ľudia podporujú strany, ktoré stoja proti niečomu, čo považujú za veľké ohrozenie. V tomto prípade je pre voličov dôležitejšie proti čomu daná strana bojuje, než to, za čo bojuje,“ dodal Kosnáč.Prieskum ďalej ukázal, aké sú súčasne volebné preferencie obyvateľov Slovenska. Najvyššie volebné preferencie v prieskume získal Smer-SD s 23,4 percenta hlasmi a Progresívne Slovensko, ktoré by si získalo 22,1 percenta hlasov voličov. Do parlamentu by sa dostal aj Hlas-SD s 12,8 percentami, Republika, ktorá by získala 7,9 percenta hlasov a tiež Kresťanskodemokratické hnutie so šiestimi percentami. Nad päť percent by získala aj strana Sloboda a Solidarita (5,6 %), Maďarská aliancia (5,2 %) a do parlamentu by sa s rovnými piatimi percentami dostali aj Demokrati.
Najviac voličov z presvedčenia
Slovenská národná strana by sa podľa prieskumu s 4,7 percentami do parlamentu nedostala. Ako ďalej vyplynulo z prieskumu, z týchto strán si aktuálne medzi voličmi nájdu najviac hlasov „menšieho zla“ Demokrati (42,5 %), Sloboda a Solidarita (41,2 %) a Kresťanskodemokratické hnutie (38,1 %). Strany, ktoré majú naopak najviac voličov z presvedčenia, sú najmä Smer-SD a Slovenská národná strana.Ako spresnil Kosnáč, Smer-SD je najväčšou politickou stranou, ktorá má najväčší počet voličov z presvedčenia. Ako dodal, Smer čelí viacerým mediálne výrazným korupčným kauzám, no dá sa podľa neho predpokladať, že ich volič túto stranu chce dnes podporovať z iných dôvodov ako je fiškálna zodpovednosť a práve s týmito dôvodmi sa osobne stotožňuje.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: