Minister spravodlivosti Boris Susko. Foto: archívne, SITA/Milan Illík
Vyzdvihol najmä novelizáciu trestných kódexov ako jednu z hlavných priorít rezortu. Táto novela podľa neho napráva negatívne dôsledky rekodifikácie trestného práva z roku 2005. Podľa ministra sa prijala moderná právna úprava, ktorá zodpovedá európskym štandardom a aktuálnym trendom v trestnej politike najvyspelejších krajín EÚ.
Lepšie podmienky pre individualizáciu trestu
Susko podotkol, že novelou Trestného zákona sa vytvorili napríklad lepšie podmienky pre individualizáciu trestu pre odsúdených páchateľov. Súčasná filozofia Trestného zákona kladie dôraz na prevýchovu odsúdených, aby sa mohli začleniť opäť do spoločnosti po odpykaní si svojho trestu."Rovnako kladieme dôraz na odškodnenie obetí trestných činov, ktoré boli doteraz bezradné a odškodňované iba formálne, keďže odsúdený nemal šancu ani motiváciu pri dlhšom pobyte vo väzení spôsobenú škodu nahradiť," doplnil minister.
Vyššia hranica škody
"Zvýšili sme hranicu škody tak, aby odrážala ekonomický vývoj od roku 2005. Podobne ako my, výšku škody chcela meniť aj úradnícka vláda. V dôsledku tejto zmeny zanikla trestnosť u niektorých páchateľov, pričom konečné číslo je 446 odsúdených a osem obvinených. Teda žiadne tisícky ľudí nejdú z väzenia na slobodu, ako strašili opoziční politici a niektoré médiá," dodal minister s tým, že pravdivé nie sú ani informácie o masívnom kradnutí, o čom svedčia policajné štatistiky."Za prvých 9 mesiacov tohto roka nám medziročne poklesol počet trestných činov proti majetku o 2 849 prípadov z dôvodu zániku trestnosti. To sa logicky muselo prejaviť na raste počtu priestupkov, konkrétne o 2 519 prípadov. Keď však porovnáme tieto dve čísla, tak počet deliktov proti majetku je všeobecne menší, a to až o 330 prípadov."
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
