Foto: SITA/AP.
Do povedomia verejnosti na celom svete sa výrazne zapísal najmä pred ôsmimi rokmi v súvislosti s víťazstvom republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa, napriek tomu, že jeho demokratická protikandidátka Hillary Clintonová získala o takmer tri milióny hlasov viac.
Stalo sa tak vďaka Trumpovým tesným víťazstvám v niekoľkých kľúčových štátoch, vďaka čomu prekročil potrebnú hranicu 270 voliteľov.
Voľby sú každé štyri roky
Prezidentské voľby sa v Spojených štátoch konajú každé štyri roky, vždy v prvý utorok po prvom novembrovom pondelku. Tie najbližšie sa uskutočnia 5. novembra 2024. Stoja v nich proti sebe republikánsky kandidát a exprezident Donald Trump a jeho demokratická protikandidátka a súčasná viceprezidentka Kamala Harrisová.Základy amerického volebného systému vychádzajú z ústavy z roku 1787, ktorá stanovila pravidlá nepriamych, jednokolových prezidentských volieb.
Americkí Otcovia zakladatelia v tomto riešení videli kompromis medzi priamymi voľbami a voľbou členmi Kongresu, ktorú považovali za nedostatočne demokratickú. Odvtedy sa už dostali do kongresu stovky návrhov na dodatky v snahe upraviť alebo zrušiť tento systém, no ani jeden z nich neuspel.
Zbor voliteľov má 538 členov, ktorí zastupujú jednotlivé štáty. Každý štát má toľko voliteľov, koľko má zástupcov v Snemovni reprezentantov, ktorých počet závisí od počtu obyvateľov štátu, a Senáte, kde má každý štát dvoch zástupcov. Kalifornia má napríklad 54 voliteľov, Texas 40, Florida 30 a New York 28, zatiaľ čo riedko osídlené štáty ako Aljaška, Delaware, Južná Dakota, Severná Dakota, Vermont, Wyoming a Washington, D. C. majú troch voliteľov.
Vo väčšine štátov, s výnimkou dvoch - Nebrasky a Maine, pritom platí systém "víťaz berie všetko", čo znamená, že ten kandidát, ktorý získa viac voličských hlasov, si na konto pripíše všetkých voliteľov za tento štát.
Prípady „nespoľahlivých voliteľov“
Nič v ústave pritom voliteľov nezaväzuje k tomu, aby hlasovali konkrétnym spôsobom. V prípade, že od nich štáty vyžadujú, aby rešpektovali výsledky hlasovania voličov, a oni tak nespravia, čaká ich zväčša len pokuta.Takéto prípady "nespoľahlivých voliteľov" sú však zriedkavé - v rokoch 1796 až 2016 hlasovalo proti víťazovi hlasovania v štáte asi 180 voliteľov, a zatiaľ nikdy sa nestalo, že by ovplyvnili výsledok volieb.
Najvyšší súd v júli 2020 rozhodol, že štáty môžu zákonne zaviazať voliteľov, aby hlasovali za víťaza hlasovania v štáte, a určiť im aj tresty za porušenie týchto záväzkov.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
