17.11.2024 (SITA.sk) - Pôvod štátneho sviatku 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu siaha do roku 1939, konkrétne do Protektorátu Čechy a Morava. Orgány Veľkonemeckej ríše 17. novembra 1939 zatvorili v protektoráte všetky vysoké školy.

Tento krok bol reakciou na študentskú pripomienku vzniku Československej republiky 28. októbra a masovú účasť na pohrebe zastreleného medika Jana Opletala 15. novembra. Bezpečnostné zložky vtedy vtrhli na vysokoškolské internáty v českých a moravských mestách a stovky študentov deportovali do koncentračných táborov.

Popravenie funkcionárov

Zároveň deväť funkcionárov študentských organizácií popravili. V noci zo 16. na 17. novembra 1939 boli pri policajnej razii v internátoch pozatýkané stovky študentov vrátane niekoľkých Slovákov, ktorí sa rozhodli dokončiť štúdiá v Prahe a neprestúpili do Bratislavy.

Medzi zastrelenými funkcionármi študentských organizácií však bol mladý inžinier zo Slovenska Marek Frauwirth. Frauwirth pochádzal z Tvrdošína, angažoval sa v ľavicových organizáciách a po zániku Československa sa zamestnal na slovenskom konzuláte v Prahe. Zároveň študoval jazyky a venoval sa pomoci antinacistickým aktivistom.

Nacistický útok proti univerzitám

Nemci 17. novembra na internáty okrem Prahy vtrhli aj v Brne, Příbrami a Olomouci, pričom študentov čakal rovnaký osud ako tých z Prahy. V koncentračných táboroch skončili aj mnohí ich profesori. O protištudentských represiách informovali významné svetové médiá Chicago Tribune, New York Herald, sovietska Pravda alebo Osservatore Romano.

Cielený nacistický útok proti univerzitám sa totiž vymykal akýmkoľvek pravidlám vedenia vojny, bol len otvoreným útokom na vzdelanosť, a to sa všade vnímalo ako absolútne barbarský čin. Tlač slovenského štátu sa udalosti snažila prejsť taktickým mlčaním, no na Univerzite Komenského (vtedy premenovanej na Slovenskú univerzitu) sa šírili letáky, rovnako ako na internáte Lafranconi.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: