Komunistický symbol, kosák a kladivo. Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Organizátori petície považujú symboly na pomníku za propagáciu komunizmu, argumentujú, že je to v rozpore so základnými hodnotami demokratickej spoločnosti. Za nevhodné považujú i umiestnenie symbolov totality vo verejnom priestore, poukazujú na to, že Námestie osloboditeľov je jeden z najvýznamnejších verejných priestorov v metropole východu.
Po oslobodení prišlo potláčanie slobody
„Hoci pamätník pripomína oslobodenie Košíc Červenou armádou, je potrebné zdôrazniť, že následne nastalo obdobie sovietskej nadvlády a potláčania slobody. Symboly komunizmu na pamätníku môžu byť vnímané ako skreslenie historickej pravdy a neprimerané oslavovanie totalitnej ideológie,“ uvádzajú ďalší dôvod.Poukázali aj na príklady z iných krajín, ktoré takéto symboly odstránili z verejných priestorov, čím dali najavo odmietnutie totalitnej minulosti. „Sme presvedčení, že tento krok prispeje k očisteniu verejného priestoru od symbolov totalitných režimov, k posilneniu demokratického charakteru Slovenska a k dôstojnému zachovaniu pamiatky obetí druhej svetovej vojny,“ uviedli. Petícia na portáli mojapeticia.sk mala v čase spracovania textu (26. november popoludní) bezmála 2 700 podpisov.
Pomník na Námestí osloboditeľov so symbolmi komunizmu bol témou aj na ostatom zasadnutí košického mestského zastupiteľstva. Poslanci sa uzniesli na tom, že primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) má preskúmať možnosti mesta Košice v súvislosti premiestnením alebo odstránením Pomníka padlým v 2. svetovej vojne - sovietski vojaci na Námestí osloboditeľov. Do času realizácie je prioritou trvale odstrániť komunistické symboly z pomníka.
K návrhu od poslankyne Ľubice Blaškovičovičovej a poslanca Bernarda Berbericha sa pridali ďalšie dve desiatky poslancov mestského zastupiteľstva. V diskusii Blaškovičová uviedla, že komunistické symboly na pomníku (kosáky a kladivá) vyvolávajú vášne a emócie. „A nech sa na mňa nikto nehnevá, myslím si, že aj hanbu 35 rokov po Nežnej revolúcii,“ vyjadrila sa. Téma podľa nej rezonovala i počas udalostí spojených s pripomienkou 35. výročia novembra 1989, a to najmä v kontexte toho, že tieto symboly na pomníku boli obnovené len krátko pred tým. Polaček by mal možnosti preskúmať do prvého riadneho zastupiteľstva v budúcom roku.
Primátor priblížil jednotlivé kroky
Primátor Polaček sa za mesto i Správu mestskej zelene, ktorá mala opravy na starosti, ospravedlnil za načasovanie obnovy symbolov. Priblížil vývoj, v dôsledku ktorého boli opravy realizované v takomto čase. Ozrejmil, že predmetný pomník má štatút vojnového hrobu, a teda podlieha zákonu o vojnových hroboch, okrem iného je aj národnou kultúrnou pamiatkou. Majiteľom pomníka je mesto, no spravuje ho Správa mestskej zelene.V roku 2022 boli škodové udalosti týkajúce sa pomníka nahlásené na polícii päťkrát. Najväčšmi poškodený bol v máji 2023. Vandalizmus podľa Polačekových slov zaevidovalo i ministerstvo a mesto Košice v auguste 2023 vyzvalo na odstránenie poškodení. „Zároveň nám Veľvyslanectvo Ruskej federácie dalo verbálnu nótu týkajúcu sa tohto úmyselného poškodenia a vyzvalo nás, a zároveň aj ministerstvo vnútra, aby sme v zmysle všetkých ženevských dohôd, zákonov pamätník opravili,“ vysvetľoval primátor poslancom s tým, že rezort vnútra tak učinil.
Vo februári tohto roka ministerstvo vnútra požiadalo Správu mestskej zelene o informácie o technickom stave pomníka a odstránenie poškodenia. Mesto následne v polovici júna dostalo príspevok zo štátneho rozpočtu na výkon prác na vojnových hroboch, pričom prostriedky boli určené na reštaurátorské práce na plastických prvkoch pomníka i kamenných tabuliach.
Správa mestskej zelene vysúťažila reštaurátora, s ktorým bola podpísaná zmluva na začiatku októbra tohto roka „s nešťastným termínom plnenia 15. novembra 2024,“ dodal Polaček. Podotkol ale, že zákon o zákaze komunistických symbolov sa na predmetný pamätník nevzťahuje. Citoval tiež z listu od Krajského pamiatkového úradu, ktorý skonštatoval, že historické pomníky a pamätníky si v súčasnosti vyžadujú aktualizované didaktické predstavenie svojho príbehu pre verejnosť. Napísal tiež, že ide o vojnový hrob, ktorý si zaslúži úctu, no zároveň je i miestom spontánneho odporu občanov proti totalitnému režimu, „mementom, aj otázkou pre budúcnosť“.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
