Ján Kriška. Foto: Union
Podľa štatistík ZP Union je dnes dva krát toľko ľudí s diagnózou poruchy spánku, ako bolo za posledných 10 rokov. Najviac ich pribudlo počas a po pandémii Covidu. Čo sa stalo s našim spánkom?
J. Kriška: Je pravdou že počas pandémie si veľa ľudí uvedomilo, že má nejakú poruchu spánku. Všimli si totiž, že aj napriek jeho dostatku sú stále unavení. Pred Covidom si jednoducho mysleli, že ich únavu spôsobuje konštantná nevyspatosť – zrazu však počas pandémie deficit spánku dohnali, ale únava pretrvávala, čo vyvolalo otázky, prečo tomu tak je. Ďalšou skupinou ľudí sú tí, ktorí Covid prekonali – vírus má totiž priamy účinok na spánok cez jeho pôsobenie na centrálny nervový systém. Navyše, narúša kyslíkový transport v pľúcach a človek sa budí na pocit dusenia sa.Mnohí si začali pomáhať preparátmi na spánok, ako je napríklad melatonín, ktorého popularita obrovsky narástla. Čo si myslíte o jeho používaní?
J. Kriška: Melatonín nám pomáha, pretože nám dodáva pocit istoty, že vďaka nemu bez problémov zaspíme. To odpúta našu pozornosť od problému so spánkom a zafunguje ako placebo. Čo si ale neuvedomujeme je, že melatonín je aj nebezpečný - po zdĺhavej metabolicko-krvnej ceste sa dostaví do mozgu vo väčšom ako fyziologickom množstve. Pôsobí teda s oneskorením a posúva spánkový rytmus nesprávnym smerom – tým v skutočnosti posilňuje problémy so zaspávaním. Ďalším nebezpečenstvom je zdroj melatonínu - je to väčšinou mozgové tkanivo kráv a zvierat z bitúnkov, ktoré môže obsahovať vírusy - aspoň tak je to u nás v USA. Takto vyrobených preparátov je viac, ako tých syntetických. Tu je to dokonca len potravinový produkt ( ako vitamíny ) a nemá takú striktnú kontrolu ako lieky.Článok pokračuje na nasledujúcej strane: