Prezentovanie názoru ako faktu

Neuropsychológ tiež poukazuje na to, že ľudia radi prezentujú svoje názory ako fakty. Keď sa viacero ľudí pozerá na tú istú vec, každý môže vnímať z toho niečo iné, preto netreba vnucovať svoj názor ako ten jediný správny, zdôraznil.

„Dávajme pozor na to, čo komu hovorí a ako to hovoríme. A najmä, dávajme pozor na prezentovanie názoru ako faktu. Názor je najnižšia forma poznania, fakt je jedna z najvyšších, pretože je objektívne overiteľná. Nie sú napríklad dobré a zlé deti, ale len také, ktoré napĺňajú a nenapĺňajú naše očakávania a predstavy," hovorí.

Spomenul príklad muža, ktorý chcel k nemu poslať svoju ženu s vetou „toto jej povedzte a môj život sa zmení". Zmena zvonka však podľa neho nefunguje. „Čo keby to bolo tak, že ja sa zmením, budem vzorom a inšpirujem druhú stranu na zmenu?" poukázal.

Začnime najprv sebareflexiou

Ako zdôraznil, pozorovanie bez hodnotenia je najvyššia forma ľudskej inteligencie. Ten, kto druhých ohovára, vypovedá o sebe, nie o tých, o ktorých rozpráva. Na príklade Sokratových troch sít ilustroval, že každú informáciu o druhých ľuďoch by sme mali preosiať cez tri sitá – sito pravdivosti, sito pozitivity a sito potrebnosti danej informácie.

Ak tieto tri kritériá daná informácia nespĺňa, netreba ju vôbec vypúšťať z úst. „Keď ukazujeme na niekoho prstom, v skutočnosti tri prsty ukazujú na nás a len jeden prst na dotyčného človeka. Vždy začnime najprv sebareflexiou," poznamenal Dr. Krause.

Dodal, že ľudia chcú často len vypočuť a hľadajú porozumenie, no nemajú radi rady. Skôr ako poučovanie príjmu tipy.

„Príroda nám dala dve uši a jedny ústa a v tom pomere by sme ich mali aj používať - viac počúvať a menej rozprávať. Keď najbližšie niekto za vami príde s nejakým problémom, poskytnite mu tento pomer – dve uši a jedny ústa. Dávajte pozor na bagatelizáciu, dávanie rád, skákanie do reči, to sú všetko prekážky k empatii," odporučil.

Nepoužívajme predponu „ne"

Neuropsychológ tiež radí nepoužívať predponu „ne" v komunikácii, pretože dosiahneme presný opak. Keď povieme „nesústreď sa na to“, človek sa podvedome začne sústrediť presne na to, čo ten druhý nechce. Upozorňuje tiež na stereotypy, zaužívané vzorce myslenia, ktorými zdôvodňujeme určitý typ správania – napríklad aj moja mama/otec/učiteľka to tak robili.

To, čo robili vzory ranného detstva, často nekriticky preberáme a považujeme ich za to najlepšie, poukázal Dr. Krause na workshope Komunikácia a konflikty v interkultúrnom prostredí, ktorý sa konal vo Výskumnom centre AgroBioTech Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Dr. Krause, ktorého magazín FORBES zaradil medzi TOP 5 najvplyvnejších Slovákov, získal vzdelanie na šiestich vysokých školách. V súčasnosti prednáša na troch slovenských univerzitách a spolugarantuje mnohé neurovedné programy v Španielsku, Mexiku a Afrike.



Viac k témam: Komunikácia, neuropsychológ, psychické zdravie, Vzťahy
Zdroj: SITA.sk - Továrne na výrobu komplexov menejcennosti sú rodina, učitelia aj partneri. Neuropsychológ Krause radí, ako komunikovať bez konfliktov © SITA Všetky práva vyhradené.