27.1.2025 (SITA.sk) - Z koncentračných táborov sa po ich oslobodení či skončení vojny nevrátilo aj mnoho židovských detí, ktoré tam boli deportované. V školách po nich zostali len prázdne stoličky. Na životné príbehy niektorých z nich poukazuje práve projekt s názvom Prázdna stolička.

Ide o výsledok práce študentov Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Prešove, s ktorým dnes cestujú po Slovensku. Pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu a zároveň 80. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz, ktorý pripadá na 27. januára, predstavili v nedeľu projekt aj v budove Evanjelického lýcea Kežmarku.

Na začiatku bola kniha

Na začiatku všetkého bola podľa pedagogičky a koordinátorky výstavy Prázdna stolička Ľudmily Kónyovej z Evanjelického kolegiálneho gymnázia v roku 2021 kniha s názvom Záblesky v temnote, ktorú napísal Róbert Cvi Bornstein. Aj on patril medzi žiakov tohto gymnázia, z ktorého bol však v roku 1940 ako Žid vylúčený.

„Povedali sme si, že sa skúsime pozrieť na to, či bolo takýchto študentov židovského pôvodu vylúčených viac. V archíve na Biskupskom úrade Východného dištriktu sme našli ročenky či výročné správy, v ktorých sú uvedené počty žiakov. Zistili sme, že takýchto žiakov bolo v roku 1940 v našej škole 102. Začalo sa veľké pátranie,“ opísala Kónyová pre agentúru SITA. Študenti tak spoločne zisťovali, čo sa stalo s týmito žiakmi, ich rodinnými príslušníkmi, či prežili holokaust.

Spomedzi preživších už nikto nežije

Pátrali v archívoch, spolupracovali s Dokumentačným strediskom holokaustu v Bratislave, či Múzeom holokaustu v Seredi a písali aj do archívu Auschwitzu.

„Chceli sme tiež vypátrať a potvrdiť si mená dievčat, ktoré boli odvlečené v prvom transporte. Potvrdilo sa nám, že v ňom bolo šesť dievčat z našej školy,“ dodala pedagogička. Zároveň zistili, že spomedzi 102 žiakov 51 neprežilo hrôzy holokaustu. Spomedzi preživších už v súčasnosti nikto nežije. Aj samotný Róbert Cvi Bornstein zomrel v máji minulého roka.

„Sme vďační aj za stretnutie s ich potomkami. Niekedy nie sú obohatením nielen oni pre nás, ale aj my pre nich, a tiež naše dokumenty. Napríklad pán Bornstein spoznal na jednej fotografii z inej triedy žiaka, svojho kamaráta, ktorého poznal ako dieťa, no v živote ho už nestretol. Zomrel totiž v koncentračnom tábore v Auschwitzi,“ objastnila Kónyová.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: