Spor medzi starostami

Polaček podotkol, že on sám dlhodobo poukazuje na neudržateľnosť a nákladnosť súčasného modelu. „Vnímam ale veľmi citlivo spor medzi starostami menších mestských častí a niektorými starostami veľkých častí," uviedol.

Podnet generálnemu prokurátorovi podalo 14 MČ, konkrétne Barca, Džungľa, Kavečany, Košická Nová Ves, Krásna, Lorinčík, Luník 9, Myslava, Pereš, Poľov, Šaca, Šebastovce, Ťahanovce-obec a Vyšné Opátske.

„Posledná úprava zákona o meste Košice vylúčila priamu účasť obyvateľov na výkone demokracie, a to zrušením možnosti hlasovať o dôležitých témach v miestnom referende. Otázka sa ani nenačrtla. Občania nie sú s tým spokojní. Vnímajú to ako nekorektné, aj preto sme sa obrátili na generálnu prokuratúru," ozrejmil pre agentúru SITA starosta MČ Ťahanovce-obec Ján Nigut. Spolu s kolegami teda podali podnet Žilinkovi, ktorý má v kompetencii podanie návrhu na ÚS SR na začatie konania.

Väčšia disproporcia v rozvoji a financovaní

Nigut na príklade MČ, kde je starostom poukázal, že celé stáročia fungovala samostatne, no za minulého režimu bola, podobne ako iné obce, ktoré sú v súčasnosti mestskými časťami, rozhodnutím straníckeho orgánu pričlenená k mestu, aby vznikla metropola.

„Bol im prisľúbený rozvoj, no prišiel úpadok, boli oklamaní a hrozil zánik obce pre výstavbu sídliska. Po novembri 1989, vznikom MČ nastala nová éra infraštrukturálneho rozvoja po rokoch stagnácie a investičných dlhov v samospráve bývalých obcí," uviedol Nigut. Je toho názoru, že prípadné zlúčenie malých MČ, najmä pôvodne vidieckych oblastí, so sídliskami, by vytvorilo ešte väčšiu disproporciu v rozvoji a financovaní ich území.

„Bývalé obce, naše malé MČ, by prišli o možnosť vlastnej správy, rozvoja a operability. Inak povedané, naši občania by boli iba štatistami. Platili by dane a o rozvoji by rozhodovali sídliská," myslí si.

Očakávajú priaznivý verdikt Ústavného súdu

Nigut verí, že tak, ako sa Žilinka stotožnil s ich podnetom, bude pre nich priaznivý aj verdikt ÚS SR. „Ctíme si Európsku chartu miestnej samosprávy, ku ktorej sa Slovensko zaviazalo. Princíp subsidiarity a solidarity rôznymi zmenami a úpravami nebol zachovaný, ale obídený. Víziou je stále platný Zákon o obecnom zriadení. Ten, okrem iného, hovorí o obecnej spolupráci. Obecnej, teda samosprávnej. Spoluprácu obcí chápeme ako spoluprácu miestnych a obecných samospráv s právnou subjektivitou, riadiacimi sa zásadami zákonnosti, vzájomnej výhodnosti a súladu s potrebami obyvateľov obcí. Samosprávy majú pri vzájomnej spolupráci rovnaké postavenie," uzavrel s tým, že na zváženie je podľa neho i ochrana pojmu a definície obce, ktorá „by sa mohla určitou formou tiež dostať do Ústavy SR".

Reakcia starostu Lörinca

Žilinkov podnet okomentoval aj starosta sídliska KVP a predseda Košického klubu v mestskom zastupiteľstve Ladislav Lörinc. Ako napísal, rešpektuje rozhodnutie generálneho prokurátora a verí, že ÚS SR rozhodne v čo najkratšom čase. Poznamenal, že diskusia o zlučovaní sa v metropole východu vedie desaťročia, no legislatíva podľa neho vôbec nevytvára procesné predpoklady.

„Aj táto udalosť je potvrdením, že celý proces spájania a zlučovania obcí na Slovensku je prakticky nefunkčný. Len na papieri, v praxi nerealizovateľný. Rovnako ukazuje na zlú legislatívnu prípravu schválenej novely zákona, ktorú predkladali košickí zástupcovia v parlamente," myslí si Lörinc. Samotný počet MČ podľa neho nie je hlavným problémom, potrebné je podľa neho vyriešiť najmä kompetencie, procesy a financovanie. Rovnako uviedol, že osobne je za zachovanie dvojstupňového modelu samosprávy.

„Za seba, aj za kolegov z Košického klubu môžem povedať, že budeme predkladať návrh na riešenie. Verím, že sa o tomto návrhu bude demokraticky diskutovať a hlasovať," uviedol a zdôraznil potrebu posunúť sa v danej otázke vpred.

„Zmeňme všetci naše zmýšľanie a nazeranie na túto problematiku. Nikomu neberieme identitu. Identita je Vaša a nikto Vám ju zobrať ani nevie. Nerušíme, nezlučujeme, ale vytvárame niečo nové, lepšie, fungujúce tak, ako vytvárali naši predkovia mnohokrát pred nami," dodal na záver.

Poslanec Šimko poukázal na byrokraciu a výdavky

Košický klub už v minulosti predkladal návrh na redukciu počtu MČ. Zámer optimalizovať počet MČ ale avizoval aj poslanec NR SR Igor Šimko (Hlas-SD). Poukázal na byrokraciu a výdavky, ktoré takéto nastavenie prináša, a navrhol model so šiestimi mestskými časťami, pričom štyri z nich by mali kopírovať súčasné okresy.

Poslanec tiež avizoval, že ak sa problematika mestských častí nebude riešiť na úrovni mesta, návrh je pripravený predložiť do národného parlamentu spolu s poslancom Andrejom Sitkárom (Smer-SD), ktorý je zároveň poslancom košického mestského zastupiteľstva.

Košice majú v súčasnosti 22 mestských častí. Mesto má podľa výsledkov posledného sčítania necelých 230-tisíc obyvateľov.



Viac k témam: Generálny prokurátor SR, mestské časti, podnet
Zdroj: SITA.sk - Vedenie Košíc víta debatu o nutnosti zmeny modelu s 22 mestskými časti, vníma ho za nákladný a neudržateľný © SITA Všetky práva vyhradené.