14.2.2025 (SITA.sk) - Tretina ľudí na Slovensku, konkrétne 33 percent, otvorene vyjadrila negatívne postoje voči Rómom. Ukázali to výsledky reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky v rámci aktivít Národného projektu Monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík zameraných na rómsku populáciu, najmä marginalizované rómske komunity, ktorý má na starosti Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Negatívne postoje

Prieskum realizovala agentúra Focus v decembri minulého roka formou dotazníkového rozhovoru, a to na reprezentatívnej vzorke 1022 respondentov zo Slovenska. Pozitívne postoje k Rómom vyjadrilo päť percent opýtaných a 61 percent vyjadrilo neutrálny postoj. Na otázku „Ako by ste charakterizovali Váš postoj k Rómom?" jedno percento respondentov nevedelo odpovedať.

Výsledky prieskumu ukazujú, že negatívne postoje k Rómom majú najčastejšie obyvatelia Košického kraja, ide o 42 percent z nich. Nasleduje Bratislavský kraj, kde to bolo 38 percent respondentov, a Prešovský kraj, kde negatívne postoje k Rómom vyjadrilo 36 percent opýtaných.

„Naopak, v Trenčianskom kraji sa negatívne postoje prejavili významne zriedkavejšie v porovnaní s celým Slovenskom (18 percent), aj v porovnaní s vyššie menovanými krajmi s najvyšším podielom negatívnych postojov," uvádza Kancelária splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ktorá o výsledkoch prieskumu informovala.

Pozitívnejšie postoje prevládali u iných národností

Negatívne postoje k Rómom mávali častejšie muži než ženy (36 percent mužov a 29 percent žien). Taktiež sa k Rómom negatívnejšie stavali ľudia pracujúci manuálne než výkonní odborní pracovníci alebo úradníci (41 percent manuálnych pracovníkov a 23 percent úradníkov, resp. odborných pracovníkov).

„Prevažne neutrálny postoj zastávajú respondenti naprieč demografickými kategóriami, akými sú pohlavie, vek, rodinný stav, kraj a ďalšie," vyplýva ďalej z výsledkov prieskumu.

Pozitívnejšie postoje k Rómom mávali častejšie ľudia iných národností, než samotní Slováci. Pozitívne postoje vyjadrovalo 17 percent príslušníkov národnostných menšín, kým v prípade ľudí slovenskej národnosti išlo o 4,9 percenta a u ľudí maďarskej národnosti štyri percentá.

„Rôzne menšiny čelia podobným výzvam, napríklad diskriminácii, sociálnemu vylúčeniu alebo obmedzeným príležitostiam, čo môže podporiť ich vzájomnú solidaritu,“ nazdáva sa Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: