
Foto: Oles Cheresko
Rakovina prsníka je najčastejším onkologickým ochorením žien a na Slovensku každoročne zasiahne tisíce rodín. Trpí ňou viac než 35-tisíc žien a približne tisíc jej každoročne podľahne. Každý rok na Slovensku zaznamenáme viac ako 3200 nových prípadov, pričom v roku 2022 to bolo 3490 a odborníci očakávajú ďalší nárast výskytu tohto ochorenia.
Analytici zároveň odhalili významné regionálne rozdiely v prežívaní pacientok so zhubným nádorom prsníka, pričom identifikovali regionálne nerovnosti nielen v liečbe, ale aj v účasti na skríningu a v kvalite diagnostiky ochorenia. Jednou z ciest k zlepšeniu tejto situácie by pritom podľa analýzy Inštitútu zdravotných analýz (IZA) Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky mohlo byť zvýšenie účasti žien na skríningu. To by totiž prostredníctvom včasného odhalenia ochorenia a nasadenia liečby pomohlo aj k poklesu úmrtnosti.
Problémom však je, že mnohé ženy sa mamografickému vyšetreniu vyhýbajú alebo ho podstupujú na necertifikovaných "šedých" pracoviskách, ktoré neprešli prísnym hodnotením kvality. Výsledkom je nielen nedostatočné odhalenie rakoviny v ranných štádiách, ale aj chýbajúce dáta, ktoré by pomohli zlepšiť starostlivosť o pacientky. Ak chceme zastaviť zbytočné straty na životoch a znížiť ekonomické dôsledky ochorenia, musíme zlepšiť účasť na skríningu, posilniť informovanosť žien a zabezpečiť, aby boli vyšetrenia vykonávané v kvalitných certifikovaných centrách.
V Bratislave je až o 80 % vyššia incidencia ako v okresoch na východe
Analytici odhalili, že najvyššia incidencia rakoviny prsníka je na západnom Slovensku. Zároveň však upozorňujú, že to nie je spôsobené len vyššou účasťou na skríningu. Významný rozdiel je viditeľný medzi Bratislavou a menej rozvinutými okresmi na východe krajiny, kde Bratislava vykazuje až o 80 % vyššiu incidenciu.Odborníci to pripisujú okrem iného západnému životnému štýlu, ktorý výskumy hodnotia ako rizikovejší. Kumuluje totiž riziká, akými sú sedavý spôsob života, obezita či znečistenie ovzdušia.
Na západe je pritom vyššia aj mortalita, čo však tiež súvisí s vyšším počtom prípadov
Na regionálne rozdiely analytici upozorňujú aj v súvislosti s trojročným prežívaním. Pri pohľade na úmrtnosť vo vekovej skupine 40 až 50 rokov, v Košickom a Prešovskom kraji je pomer pacientok, ktoré zomreli do troch rokov od diagnostiky ochorenia, 10 % a 11 %. To je viac ako dvojnásobok v porovnaní s Bratislavským krajom, kde úmrtnosť dosahuje 4 %.Tento rozdiel by mohol byť ovplyvnený skoršou diagnostikou a lepšou liečbou pacientok, najmä v prítomnosti špecializovaných onkologických ústavov. Jednou z možných príčin je aj dostupnosť všetkých liečebných modalít a rozhodovanie o terapeutickom postupe špecializovanými multidisciplinárnymi tímami, ktoré majú významný dopad na výsledok liečby a prežívanie.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: