Zľava Zuzana Suchá z platformy Poprad za demokracu a chatár Viktor Beránek na pódiu počas protestného zhromaždenia na Námestí sv. Egídia v Poprade v piatok 7. marca 2025. Foto: SITA/Mária Frisová.
O tom, čo videl, porozprával v piatok večer počas protestného zhromaždenia aj na námestí v Poprade, ktoré tam viac ako rok organizuje občianska platforma Poprad za demokraciu. V sobotu sa na Ukrajinu vyberie opäť, aj s priateľmi.
Na námestí stál aj v roku 1968
Vystúpenie Beránka počas zhromaždenia nebolo pôvodne plánované, v zozname rečníkov uvedený nebol. Cítil však potrebu vypovedať o vojne za hranicami Slovenska.„Je mi veľkou cťou, že tu môžem byť. I keď, aby som pravdu povedal, neviem, čo tu robím, pretože už je to 30 rokov, čo sme sa rozhodli, že pôjdeme cestou demokracie, slobody. Ani som si nikdy nemyslel, že zase budem stáť na tomto námestí a bojovať o demokraciu,“ poznamenal v úvode prejavu. Na námestí v Poprade bol aj v roku 1968.
„Keď týmito miestami prechádzali ruské tanky, keď tu zastrelili Jána Bonka, stál som tam, z druhej strany kostola,“ povedal. Prítomným sa rozhodol porozprávať o svojej dvojdňovej ceste na Ukrajine. „Minulý týždeň som sa sám a narýchlo rozhodol, že si kúpim lístok a pôjdem do Kyjeva. Keď som prišiel v Poprade na železničnú stanicu, nikto mi nevedel predať lístok, pretože do Kyjeva sa nejazdí. Nejako sa to však pánom na stanici po hodine podarilo uhrať,“ poznamenal.
V Čope v Zakarpatskej oblasti už na Ukrajine ho čakala hraničná kontrola, ktorá trvala dve hodiny, následne prestúpil na vlak do Kyjeva. Cesta tam trvala desať hodín. „Hneď vedľa hlavnej stanice v Kyjeve som si všimol prvé budovy zasiahnuté raketou, ale už sa tam aj opravuje," opísal.
Miestni mu rozprávali o vojne
Na otázku SITA, prečo sa rozhodol pre túto cestu, uviedol, že mu to našepkával vnútorný hlas. „Trikrát tam bola aj pani prezidentka, a ty si tam nebol ani raz, povedal som si,“ dodal.Na druhý deň sa 74-ročný Beránek vybral do mesta Buča, kde bol spáchaný jeden z prvých masakrov v prvých dňoch vojny. Od Kyjeva je vzdialené 25 kilometrov, medzi nimi preteká rieka Irpin. Beránek sa tam odviezol v taxíku. Niektorí miestni, ktorých tam náhodne postretával, mu porozprávali o prvých dňoch vojny. Dva príbehy vyrozprával aj ľuďom na námestí v Poprade.
„Pri kostole so zlatou strechou som stretol pani, ktorá mi porozprávala o 24. februári. Keď sa nad ránom ozvali prvé výbuchy a streľba, všetci zbehli z panelákov dole do krytu. Streľba a výbuchy sa však ozývali celý deň. Chvíľami boli slabšie. Ľudia z Buče sa vtedy snažili autami a všetkými možnými spôsobmi dostať smerom do Kyjeva. Ona tam ostala,“ opísal.
Zobraziť fotogalériu k článku:
Zhromaždenie Slovensko je Európa! (fotografie)
Na útek sa vydala na druhý deň, keď zistila, že ruské vojská sú už blízko Buče. Bežala popri hlavnej ceste, až kým jej jediné prechádzajúce auto nezastavilo. Spolu s jeho posádkou, mužom a ženou, sa vybrali smerom k mostu cez rieku Irpin, aby sa dostali do Kyjeva. Nestihli to, keďže pred ich očami ho ukrajinská obrana vyhodila do vzduchu. Nakoniec sa im podarilo dostať sa z Buče inými cestami. Ďalšia pani porozprávala Beránkovi práve o 25. februári, keď do Buče dorazili ruské vojská.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
