Foto: ilustračné, SITA/AP
Zakladatelia klasickej ekonómie, ako Adam Smith a David Ricardo, tvrdili, že medzinárodný obchod prospieva všetkým krajinám, ak sa špecializujú na výrobu produktov, v ktorých majú komparatívnu výhodu. Voľný obchod umožňuje spotrebiteľom nakupovať kvalitnejšie a lacnejšie produkty. To prináša prospech všetkým.
Clá nezvyšujú prosperitu ekonomík
Po Druhej svetovej vojne sa odbúravanie bariér a nárast medzinárodného obchodu zrýchlili, čo prinieslo ekonomický rozmach do mnohých kútov sveta. Slovensko a región V4 pocítili významné benefity z masívnych zahraničných investícií, ktoré zvýšili životnú úroveň.Napriek tomu podľa inštitútu nie každý benefitoval z voľného obchodu rovnomerne. Otvorenie trhu môže viesť podľa odborníkov k rušeniu existujúcej výroby a regionálnej nezamestnanosti. Stabilný systém opatrení na kompenzáciu zasiahnutých ľudí a regiónov je nevyhnutný pre rast prosperity.
Clo, ako daň na dovoz alebo vývoz, môže podľa IFP chrániť domáci sektor, ale nezvyšuje prosperitu ekonomík. Jednostranné zavedenie cla brzdí rast prosperity a môže viesť k obchodným vojnám, ktoré neprospejú ani jednej strane.
Diplomacia a diverzifikácia exportu
EÚ by mala podľa inštitútu reagovať na protekcionizmus USA diplomaciou a diverzifikáciou exportu. Symbolická reakcia odvetnými clami môže byť podľa IFP menej nákladná ako obchodná vojna. Zníženie bariér v jednotnom trhu EÚ, najmä v obchode so službami, by prinieslo výrazné benefity.Slovensko, ako malá a otvorená ekonomika, stráca z každého obmedzenia medzinárodného obchodu. V obchodnej vojne strácajú viac tí, ktorí sú viac závislí od exportu. EÚ by mala podľa inštitútu využiť protekcionistické nálady v USA na oslovenie nových obchodných partnerov a uzatváranie nových obchodných zmlúv.
Viac k témam: Clá, Dip, globalizácia, Medzinárodný obchod, Obchodná vojna, protekcionizmus, Voľný obchod
Zdroj: SITA.sk - Obchodné vojny a clá ohrozujú Slovensko. Aká by mala byť reakcia Únie na americký protekcionizmus? © SITA Všetky práva vyhradené.
