Foto: FB, www.facebook.com
Neplatia viaceré vládne tvrdenia
Ako ďalej povedal, Ústavný súd SR pri posudzovaní novely Trestného zákona odmietol, že by činnosťou špeciálnej prokuratúry boli masívne porušované ľudské práva, ako to prezentovala súčasná vládna garnitúra.„Rovnako neplatí tvrdenie, že na ÚŠP bola tzv. 'systémová zaujatosť' prokurátorov, a voči týmto rozhodnutiam bolo možné sa brániť len postupom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku. Po vytvorení Oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry (GP) SR však už nie je vo väčšine prípadov možné použiť ani postup podľa paragrafu 363. Ak tvrdíme, že na ÚŠP bola nejaká 'systémová zaujatosť', tak vytvorením nového oddelenia na GP SR je takáto 'systémová zaujatosť' ešte výraznejšia,“ zdôraznil Daňko.
Zároveň upozornil na prieťahy vo vyšetrovaní v tých prípadoch, ktoré predtým riešil ÚŠP. „Viaceré spisy boli prerozdelené na krajské prokuratúry, kde si ich musia prokuratúry naštudovať. Napríklad sme nedávno poukázali na prípad korupcie, kde bol použitý agent, no po roku a pol sa vo veci nekoná. Rovnako po zrušení ÚŠP bolo podaných menej obžalôb na Špecializovaný trestný súd (ŠTS),“ uviedol Daňko.
Stratili sme profesionálnych prokurátorov
Zrušením ÚŠP tiež podľa Daňka Slovensko prišlo o profesionálnych prokurátorov. „Väčšina z nich už v tejto agende nepracuje alebo odišli do civilu. Zrušením ÚŠP trpia aj krajské prokuratúry. Napríklad prokurátori z Krajskej prokuratúry Prešov alebo Krajskej prokuratúry Košice musia chodiť na pojednávania cez celú republiku do Pezinka na ŠTS. Veľakrát sa pojednávanie odročí a oni precestujú celý deň zbytočne. Tento čas by vedeli využiť efektívnejšie,“ doplnil Daňko. Ako dodal, zrušenie špeciálnej prokuratúry aj spolu s novelizáciou Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré pomohli, resp. „amnestovali“ viac ako 1 324 obvinených osôb, hodnotí ako nesprávny a zlý krok.Ako v tejto súvislosti povedala riaditeľka organizácie Via Iuris Katarína Batková, už samotné zriadenie oddelenia závažnej kriminality na GP SR naznačuje potrebu špecializácie prokurátorov na dozorovanie určitého druhu trestných konaní. „Zriadenie osobitných oddelení na prokuratúre ukazuje, aké priority mal štát v trestnej politike - a teda zrušenie takej inštitúcie, akým bol ÚŠP, ukazuje, čo už pre štát nie je priorita,“ skonštatovala Batková.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: