
Minister spravodlivosti SR Boris Susko. Foto: archívne, SITA/Úrad vlády SR
Novela Trestného zákona, ktorú schválili minulý rok, zaviedla princípy restoratívnej justície a alternatívnych trestov. Ako uviedol rezort spravodlivosti, využívanie alternatívnych trestov pre odsúdených s maloletými deťmi bolo súčasne hlavnou témou odbornej konferencie pod záštitou ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) a Úradu komisára pre deti.
Domáce väzenie a elektronický monitoring
Odborníci sa na konferencii zhodli na tom, že trest má byť zameraný na páchateľa, no nemal by narúšať život jeho rodiny. Za efektívny považujú trest domáceho väzenia a elektronický monitoring.„Implementácia princípov restoratívnej justície do slovenskej trestnej politiky umožňuje lepšiu prácu s páchateľmi. A to aj tým, že tradičné trestné konanie dopĺňa o vhodné alternatívy trestania, ktoré zohľadňujú vzťah rodičov s deťmi. Práve novela Trestného zákona posilňuje využívanie alternatívnych trestov, vrátane trestu domáceho väzenia, s aplikovaním prvkov elektronického monitoringu, čo môže zmierniť negatívne dopady na rodiny a umožniť deťom zostať vo vhodnejšom kontakte so svojimi rodičmi,“ vysvetlilo ministerstvo.
Narušenie vzťahov odsúdených a ich detí
Na nevyhnutnosť zmien, ak ide o alternatívne trestanie, upozornil na konferencii dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda. Ministerstvo pripomenulo, že nedávnym prieskumom v Banskobystrickom kraji sa poukázalo na závažné dôsledky narušenia vzťahov odsúdených a ich detí. Potvrdili sa tak súčasne výsledky prieskumu, ktorý v rokoch 2020 až 2024 vykonala Masarykova univerzita v spolupráci s Medzinárodným väzenským spoločenstvom v Českej republike.„Tento výskum preukázal, že môžeme jednoznačne identifikovať narušenie vzťahovej väzby medzi rodičom a dieťaťom. Zároveň ukázal, že deti, ktorých rodičia sú vo výkone trestu, majú až päťkrát až osemkrát vyššiu pravdepodobnosť, že sa v budúcnosti samy dostanú do výkonu trestu. Alarmujúci je aj fakt, že po dva a pol roku väzby dieťa často stráca záujem o kontakt s rodičom a o akúkoľvek snahu o nápravu vzťahu,“ upozornila odborná poradkyňa komisára pre deti Markéta Gašajová.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: