21.3.2025 (SITA.sk) -
aktualizované, 21. marca, 14:56
Zlý manažment a ciele pri súdnej reforme môžu Slovensko pripraviť o milióny eur. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR a skonštatoval, že ministerstvo spravodlivosti od roku 2021 zlyháva pri manažovaní investícií v súvislosti s reformou súdnictva. Existuje tu podľa kontrolórov vysoké riziko, že SR nedokáže vyčerpať európske peniaze, ktoré sú určené na modernizáciu súdnych objektov.
"Keďže investície spojené s reformou majú byť preplatené z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR, je potrebné rokovať o zmenách a výsledok je v tejto chvíli, vzhľadom na časovú tieseň, neistý. Investície v rámci justície musia byť realizované do 30. júna 2026," upozornil NKÚ a priblížil, že ku koncu januára bola projektová dokumentácia dokončená len v šiestich z 19 prípadov, pričom verejné obstarávanie na zhotoviteľa bolo vyhlásené len pri dvoch projektoch, a to pri Krajskom súde v Košiciach a Okresnom súde Banská Bystrica.
Krízové riadenie a zmeny v pláne obnovy
NKÚ preto na základe aktuálnych zistení odporúča rezortu spravodlivosti, aby zaviedol krízové riadenie subjektov, ktoré realizujú investície z plánu obnovy. NKÚ podotkol, že ministerstvo malo ústavnoprávnemu výboru predložiť Akčný plán realizácie investícií a plnenia záväzkov vyplývajúcich z plánu obnovy.Kontrolóri ďalej uviedli, že od predloženia prvých návrhov reformy v decembri 2020 do jej spustenia v roku 2023 prešlo takmer 30 mesiacov, čo sa negatívne premietlo do realizácie investičných projektov. Súčasne upozornili na veľké rozdiely medzi pôvodným zámerom ministerstva a schválenou legislatívou. NKÚ pripomenul, že pôvodný návrh reformy súdnej mapy počítal so zmenami v súdnom systéme, najmä s reorganizáciou súdov a súdnych obvodov.
"Ďalším cieľom bolo efektívnejšie, rýchlejšie a kvalitnejšie rozhodovanie súdov, ktoré mala zabezpečiť predovšetkým vyššia miera špecializácie sudcov. Počet okresných súdov sa nakoniec oficiálne znížil z 54 na 36. Pôvodné samostatné okresné súdy sa ale stali pracoviskami "nových" okresných súdov," dodal NKÚ a pripomenul, že v Bratislave a Košiciach došlo k transformácii okresných súdov na štyri mestské súdy v Bratislave a jeden v Košiciach. Nedošlo tak podľa slov NKÚ k zásadnej zmene územnej pôsobnosti, ani k zvýšeniu ekonomickej efektivity správy súdov.
Formálne zmeny bez skutočných vylepšení
Predseda kontrolórov Ľubomír Andrassy zdôraznil, že výsledné zmeny súdnej mapy, najmä ak ide o prvostupňové okresné súdy, boli len formálnym naplnením pôvodných zámerov, no bez zásadnej zmeny v ich činnosti a územnej pôsobnosti. Reforma podľa šéfa kontrolórov nepriniesla zmeny ani v štruktúre krajských súdov.Za naplnenie zámerov podľa jeho slov možno považovať vznik sústavy správnych súdov a zmeny v kauzálnych príslušnostiach krajských súdov. "Spustenie činnosti Najvyššieho správneho súdu SR a zároveň budovanie jeho analytickej jednotky, ktorá prispieva k efektívnemu, účelnému a transparentnému riadeniu, je možno považovať za príklad dobrej praxe. Merateľné ukazovatele pre budúce hodnotenia výsledkov reformy ministerstvo nestanovilo ani počas prípravy, ale ani pri implementácii reformy," doplnil NKÚ, podľa ktorého tak jestvuje reálne riziko, že reformu nebude možné objektívne vyhodnotiť.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
