V popredí vedúci Úradu vlády SR Juraj Gedra na tlačovej konferencii o zákone o mimovládkach. Foto: reprofoto, www.facebook.com
Zákon zavádza tri veci
Od pôvodného návrhu sa líši tým, že sa zrušilo označenie zahraničnej podpory a zákon zavádza tri veci. Prvou je vypracovanie výkazu o transparentnosti a zverejňovania cez register účtovných závierok, čo by sa malo týkať organizácií s ročným príjmom vyše 35-tisíc eur. Ďalším okruhom je regulácia lobingu.Napokon ide o opatrenie, podľa ktorého by sa organizácia mala stať povinnou osobou v prípade, ak prijme peniaze z rozpočtu štátu či Európskej únie, pričom jestvuje mechanizmus na zistenie, ako tieto prostriedky využila. Lučanského doplnil vedúci Úradu vlády SR Juraj Gedra. Ako uviedol, tretí sektor má svoj význam a vláda a štát rešpektujú ich prítomnosť a hodnotu.
Definícia lobingu
„Ale nemôžeme rešpektovať to, že celý tento sektor sa stal akýmsi nástrojom na ovplyvňovanie spoločenských politík a predovšetkým ovplyvňovania vývoja politickej scény na Slovensku, s cieľom pomôcť alebo poškodiť nejakú politickú stranu,“ vyjadril sa. Spresnil, že v rámci výkazu transparentnosti budú občianske združenia a mimovládky zapísané v registri.S príjmom nad 35-tisíc eur by mali poskytovať detailný výpis ich príjmov, aby „si verejnosť vedela pozrieť, ak vstupujú do politického boja, o kom hovoríme, kto dané subjekty platí a kto ich motivuje správať sa tak, ako sa správajú, a vyjadrovať sa tak, ako sa vyjadrujú“. Pri definovaní lobingu sa inšpirovali v Nemecku, zadefinovali ho ako priame či nepriame kroky, ktoré smerujú k ovplyvňovaniu rozhodovania verejných funkcionárov. Mnohé mimovládky podľa neho s týmto majú problém, keďže sa usilujú aktívne vstupovať do politiky. Dodal, že je potrebné zistiť aj ich prepojenie na mediálne prostredie.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
