Poisťovne bijú na poplach

Zdravotnícky systém však netlačí ku zemi len nedostatok ľudí, ale aj pretrvávajúca finančná neistota. Zástupcovia všetkých troch zdravotných poisťovní sa zhodli, že kľúčový dokument – programová vyhláška – mal byť dávno schválený. Nestalo sa tak. A dôsledky sú vážne. "Sme medzi dvoma protipólmi. Na jednej strane sa hovorí o dvojciferných medziročných nárastoch platieb za zdravotnú starostlivosť, no na druhej strane zdrojov stále nie je dosť – a to viac, že výraznú časť spotrebujú mzdy. V takejto situácii pripraviť programovú vyhlášku načas a v zhode so všetkými segmentmi je mimoriadne náročné," povedal Marian Faktor, člen predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera. Dana Rovňáková, riaditeľka odboru stratégie vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni upozornila, že aktuálne môžu poisťovne s poskytovateľmi rokovať len o tom, kam by sa chceli uberať. "O financiách hovoriť nevieme. A to v čase, keď je marec, a systém čaká na peniaze," dodala.

Programová vyhláška pritom ráta s úsporami vo výške 416 miliónov eur. Otázne však je, čo z toho je v praxi reálne. "Niektoré opatrenia sú jasné – napríklad zníženie DPH pri liekoch z desiatich na päť percent. No iné časti, ako zmeny v kategorizácii liekov, sú v rukách regulátora a vyžadujú dlhší proces," doplnil Marian Faktor.

Zástupcovia všetkých poisťovní na konferencii zároveň pripomenuli, že medzi rýchlo realizovateľné opatrenia by mohla patriť aj úprava limitov spoluúčasti pacienta – napríklad podľa českého modelu. "Takýto krok by mohol priniesť úsporu 48 miliónov eur. Je to však politicky citlivá téma. A otázne je, či sa vôbec niekto odváži ju dnes otvoriť," zdôraznil Peter Sloboda, senior riaditeľ nákupu ZS a vzťahov s poskytovateľmi z UNION zdravotnej poisťovne. Dôležitým signálom je aj zmena prístupu štátu k dofinancovaniu sektora. "Minulý rok ukázal, že výdavkové limity sa berú vážne. Dofinancovanie, na ktoré sa sektor v minulosti spoliehal – že štát pomôže, keď poisťovne a poskytovatelia urobia maximum – už dnes nie je samozrejmosť. A tomu sa bude musieť celý sektor prispôsobiť," podotkol Peter Sloboda.

Zníženie rozpočtu na lieky

Zároveň sa otvorila aj téma liekovej politiky. Analytici počas konferencie kritizovali plánované zníženie rozpočtu na lieky. Pripomenuli, že rezort zdravotníctva ešte nedávno vyčlenil na tento účel 1,5 miliardy eur, no aktuálny rozpočet počíta s poklesom takmer o päť percent. "Uvedomujeme si, že tento rozpočet nie je dostatočný. Alokácia prostriedkov však závisí od toho, koľko financií má štát k dispozícii a ako ich vie efektívne využiť," uviedol Michal Tuma, generálny riaditeľ sekcie farmácie a liekovej politiky rezortu zdravotníctva. Zároveň zdôraznil, že výdavky na lieky je potrebné posudzovať v kontexte posledných rokov. "V roku 2021 predstavovali výdavky na lieky 1,23 miliardy eur, vlani to bolo už 1,66 miliardy. Ak sa teda pýtame, či investujeme viac alebo menej, vidíme, že rast výdavkov na lieky predbieha rast HDP krajiny."

Medziročný pokles výdavkov o päť percent analytici nevnímajú ako negatívny krok, keďže ho vyrovná nižšia DPH. Kritizujú však samotný fakt, že k poklesu dochádza. "Dnes sme v rámci EÚ občanmi druhej kategórie, pretože nemáme prístup k inovatívnym liekom," upozornil expert na liekovú politiku Peter Polák. Podľa neho je snaha o úsporu na liekoch v modernej krajine nepochopiteľná, keďže celkové výdavky štátu na zdravotníctvo dosahujú až 60 miliárd eur. "Urobíme všetko pre to, aby pacienti tento pokles nepocítili," uzavrel Michal Tuma z rezortu zdravotníctva.

Informačný servis



Viac k témam: ITAPA, ITAPA Health & Care, Konferencia, Zdravotníctvo
Zdroj: SITA.sk - ITAPA Health & Care 2025: Zdravotníctvu chýbajú ľudia. Situácia je vážna, bez systémových zmien sa nezlepší © SITA Všetky práva vyhradené.