
Expozícia bývania a spôsobu života rôznych sociálnych vrstiev obyvateľstva Liptova na prelome 19. a v prvej tretine 20. storočia. Ukážka bývania bezzemka, stredného a bohatého roľníka, remeselníka, obecného richtára, dedinská škola, ranogotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary a goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec v Múzeu liptovskej dediny. Foto: archívne, SITA/Radoslav Maťaš
Výročie smrti
Snímka bude pripomienkou výročia jeho úmrtia pred takmer 170 rokmi. Informovala o tom marketingová manažérka Liptovského múzea v Ružomberku Slávka Križková s tým, že skanzen bude uzatvorený od 4. do 14. apríla.Filmári sa do Pribyliny vrátia po dvadsiatich rokoch, naposledy tam nakrúcal Juraj Jakubisko film Báthoryčka.
„V priestoroch skanzenu je naplánovaných jedenásť natáčacích dní, počas ktorých bude pre verejnosť zatvorené. Pod režisérskou taktovkou Mariany Čengel Solčanskej sa filmári v skanzene vrátia k životným udalostiam zobrazujúcim Štúrove pôsobenie a významné momenty počas revolučných rokov,“ uviedla Križková.
Okrem liptovskej dediny sa vo filme ocitnú tiež exteriéry obce Liptovská Kokava a ďalšie miesta v regióne, ktoré sa vyznačujú autentickou historickou atmosférou.
Výročie úmrtia Štúra, ktorý zomrel ako štyridsaťročný na následky nešťastného postrelenia na poľovačke, si Slovensko pripomenie v januári 2026.
Prvá etapa
Prvá etapa výpravnej historickej snímky sa nakrúcala v Pezinku, v Šali aj v Bratislave. Na filme pracuje viac ako sto ľudí a doposiaľ v ňom účinkovalo cez dvesto hercov a komparzistov.„Štúr je mohutnou persónou našich dejín, mimoriadne charizmatická osobnosť s pevnými morálnymi zásadami. Ako romantický búrlivák obetoval osobné šťastie v mene vyššieho princípu, čo je definícia hrdinstva, ako ho chápe naša civilizácia. Náš film vyrozpráva príbeh muža, ktorý sa rozhoduje medzi láskou a sebaobetou pre národ, pre ktorý je ochotný vrhnúť sa do víru revolučných zmien, ktoré poznačia jeho samého, aj celú Európu,“ uviedla Čengel Solčanská.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: