17.4.2025 (SITA.sk) - Poslanci vládnej koalície NR SR v stredu odobrili zákon o mimovládnych organizáciach, pričom schválili aj časť tzv. “ruského zákona”. Podľa mimovládok z pôvodného návrhu vypadla síce sporná regulácia lobingu, ale zostalo v ňom viacero ustanovení, ktoré zvyšujú administratívnu záťaž pre mimovládne neziskové organizácie a sú v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Obracajú sa na prezidenta

Preto sa Komora mimovládnych neziskových organizácií a Platforma pre demokraciu rozhodli obrátiť na prezidenta Petra Pellegriniho s výzvou, aby „ruský zákon" proti mimovládnym neziskovým organizáciám nepodpísal.

„Vládna koalícia sa rozhodla presadiť proti mimovládkam aspoň v čiastočnej podobe. Na jednej strane vítame, že z návrhu bol odstránený diskriminačný návrh regulácie lobingu, ktorý sa mal týkať len mimovládnych neziskových organizácií, ale na druhej strane nemôžeme akceptovať, že v zákone ostali paragrafy, ktoré sú ľahko politicky zneužiteľné proti občianskej spoločnosti a sporné z hľadiska možných negatívnych zásahov do práva na súkromie či právnej istoty. Obrátime sa preto na pána prezidenta, aby tento paškvil nepodpísal a vrátil ho do NR SR," vyhlásil Programový riaditeľ Platformy pre demokraciu Filip Vagač.

Voči zákonu majú niekoľko výhrad

Mimovládne a neziskové organizácie majú voči schválenej verzii zákona niekoľko hlavných výhrad, ako ich spracovali právnici občianskeho združenia Via Iuris. Stále považujú za problematické body týkajúce sa zverejňovania osobných údajov darcov, ktorí prispeli na činnosť organizácie viac ako 5 000 eur, títo majú stále právo na ochranu svojho súkromia a vytváranie zoznamov podporovateľov je problematické aj z pohľadu rozhodnutí Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva, lebo zasahuje do práva na súkromie a tiež môže odrádzať darcov od podpory konkrétnych organizácií vo väčšom rozsahu.

Nejasné zostávajú podľa Via Iuris aj kontrolné právomoci registrových orgánov, ktoré po novom majú vyhodnocovať výkazy transparentnosti. Za účelom preverovania organizácií si budú môcť pýtať ďalšie dodatočné informácie, ktoré nie sú v zákone stanovené presne, a to aj opakovane a ukladať organizáciám pokuty. Kontrolné právomoci by mali byť jasne definované a vymedzené, inak to porušuje ústavu, v ktorej sa hovorí, že orgány verejnej moci môžu konať iba tak, ako im to zákon dovoľuje.




Článok pokračuje na nasledujúcej strane: