Primátor Košíc Poláček. Foto: www.facebook.com
Úprava počtu mestských častí
Pre agentúru SITA to uviedol Jozef Andrejčák z Katedry verejnej politiky a teórie verejnej správy Fakulty verejnej správy UPJŠ v Košiciach. Ako ďalej vysvetlil, dovtedy mohli mestskí poslanci prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia tiež upraviť počet mestských častí (MČ), avšak každá dotknutá časť mala možnosť realizovať miestne referendum.„To bolo zo zákona vyňaté. Bolo ale ponechané to, že Rada starostov má právo zmenu štatútu vetovať. Zastupiteľstvo by mohlo toto vetovať, ale kvalifikovanou väčšinou. Prípadne je tam aj sistačné právo primátora mesta," ozrejmuje ďalej procedúru.
Prebieha debata o viacerých návrhoch
V súčasnosti prebieha debata o viacerých návrhoch na racionalizáciu počtu mestských častí. Návrh podal poslanecký klub v mestskom zastupiteľstve, vlastný priniesol aj jeden zo starostov mestských častí, a ďalší plánujú v Národnej rade SR predložiť jej poslanci. Na ostatnom rokovaní mestského zastupiteľstva boli predstavené aj ďalšie modely, napríklad štyri mestské časti, model 12+1, ale padol aj návrh na zlúčenie mestských častí Pereš a Lorinčík.Poslanci o návrhoch diskutovali, uzniesli na tom, že berú na vedomie návrhy a riešenia na zmenu počtu MČ, ktoré boli počas rokovania zastupiteľstva predstavené. Pred časom tiež podal generálny prokurátor Maroš Žilinka podnet na Ústavný súd SR, napadol viaceré ustanovenia zákona o meste Košice, práva rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende.
„Zákonodarca prijal ten zákon (novelu zákona o meste Košice z roku 2023) s tým, že práve nahradenie kvalifikovanej väčšiny na zapracovanie veta Rady starostov malo byť v istom zmysle náhradou za miestne referendum," ozrejmil ďalej Andrejčák.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
