Ako dlho takáto liečba trva?

Môže trvať mesiace, ale aj roky. Nekončí sa dosiahnutím optimálnej hmotnosti. Trvalá zmena musí nastať v mysli.

Ak sa samej sebe nepáčim, alebo sa mi nepáči niečo na mojom tele, je to automaticky porucha - dysmorphia? Ako ju dokážete diagnostikovať a čo s ňou?

Je úplne prirodzené, že sa človeku na svojom tele niečo nepáči. Problém nastáva, keď sú tieto myšlienky zahlcujúce, vyvolávajú úzkosť a ovplyvňujú bežné fungovanie. Tak ako aj s inými psychickými poruchami, aj keď sa na nás môžu niektoré charakteristiky telesnej dysmorfickej poruchy vzťahovať, nemusí to ešte znamenať, že ňou trpíme. Z jednej otázky diagnózu stanoviť nevieme, a už vôbec nie cez internetovú platformu. Diagnózu môže stanoviť psychiater.

Čo ak vidím, že moja kamarátka alebo dcéra priveľmi rieši svoj vzhľad a pripadá si menejcenne – ako sa jej dá pomôcť?

Voči svojej kamarátke, či už má dysmorfickú poruchu alebo je "len” nespokojná so svojím vzhľadom, čo je samo o sebe pre človeka zaťažujúce, môžeme reagovať podporne. Pokiaľ si všimneme opakované negatívne komentáre na svoj vzhľad, neisté otázky "nie som v tom tučná? som podľa teba pekná?”, citlivo ich oslovme, vyjadrime podporu aj obavy. Môže pomôcť, keď kamošku povzbudíme aj k tomu, aby sa o tom porozprávala s odborníkom. V terapii sa dá s dysmorfickou poruchou pracovať podobne ako s OCD, nakoľko sú si tieto dve poruchy podobné.

Dnešná generácia mileniálov sa veľmi snaží o "gentle parenting" – teda jemné rodičovstvo. Ako vychovať naše dcéry (ale aj synov) aby sme im nespôsobili traumy z ich vzhľadu?

Ak chcú rodia podporiť svoje deti k pozitívnemu vzťahu k sebe a k svojmu telu, je vhodné, aby šli príkladom. Nahliadli si na svoj vlastný vzťah k telu a snažili sa k nemu pristupovať s rešpektom. Vyhnúť sa negatívnemu komentovaniu výzoru seba aj druhých, diétam a obmedzovaniu sa v strave, a dávať dieťaťu priestor na prejavenie a porozumenie emóciám, ako aj vhodné hranice. Podpornými aktivitami môžu byť spoločné stolovanie a varenie nových jedál, spoločné športové aktivity, oceňovanie vlastností a skutkov detí viac než ich výzoru, pestrá strava, v ktorej môžu mať priestor aj sladkosti bez poznámok o "zhrešení” a priberaní, a tiež otvorená komunikácia o témach, ktoré deti prinášajú, vrátane svojho vzhľadu.

Ako má matka, ktorá vo svojej mladosti počúvala, že nie je dosť pekná, nekomentovať svoj vzhľad negatívne pred svojou dcérou, aby jej tento vzorec nevštepila tiež?

Rodič, samozrejme, nie je dokonalý a je prirodzené, že sa nemusí niektoré dni cítiť dobre vo svojom tele, a je v poriadku to aj pomenovať, že aj také dni sú a preto si oblečiem tepláky, a zase zajtra mi bude lepšie. Podobne ako s emóciami, aj pocity okolo tela sa menia, dôležitý je náš dlhodobý postoj a správanie k nemu. Dieťa citlivo vníma a kopíruje správanie rodičov, preberá jeho hodnoty aj správanie.

Pokiaľ rodič na sebe vníma, že nemá dobrý vzťah k telu, že ho negatívne hodnotí, výrazne sa obmedzuje v strave, komentuje hmotnosť svojho okolia aj svojich deti, že má strach z priberania u seba aj detí a nevie tieto ťažkosti zvládnuť sám (čo je v poriadku), môže byť nápomocné sa o tom porozprávať so psychológom.

Čo by ste poradili rodičom, ktorí vidia, že ich dieťa má nábeh na detskú obezitu? Vnímame to aj my v poisťovni ako problém – deti sa menej hýbu, naozaj priberajú inak, ako my, keď sme boli deti. Ako ich usmerniť v stravovaní, ale nespôsobiť im z toho traumu?

Obezita má negatívne dopady na zdravie dieťaťa, nakoľko sa jedná o ochorenie. Je preto namieste, že si to rodičia všímajú a hľadajú možnosti, ako to zmeniť. Je vhodné vyhľadať odbornú pomoc lekára, nutričného špecialistu a aj psychológa, a zmeny robiť postupne a tak, aby boli udržateľné. Je potrebné zapojiť celú rodinu, nielen iba dieťa, a zamerať sa na zmenu stravovacích a pohybových návykov, a tiež na vnútorné prežívanie. Nevhodné je hanlivé komentovanie hmotnosti dieťaťa a prepájanie váhy s nejakými jeho vlastnosťami (napr. "Si taký tučný, lebo si lenivý” alebo, "Takáto tučná si nikdy frajera nenájdeš”). Obezita a PPP zdieľajú mnoho rizikových aj protektívnych faktorov a úzko spolu súvisia. Aj preto je najlepšou prevenciou viesť deti k tomu, aby mali pozitívny sebaobraz, zdravý vzťah k jedlu a radosť z pohybu.

Ako udržať zdravú váhu svojho dieťaťa?

rodičia by sa mali vyhýbať diétam - sami by nemali diétovať a diétu by nemali odporúčať alebo k nej viesť dieťa samo - zmena životného štýlu a redukcia hmotnosti sa dá dosiahnuť aj inými spôsobmi, než reštriktívnou diétou
je vhodné sa s dieťaťom rozprávať o výžive, ale primerane veku
nedémonizovať potraviny na dobré a zlé, ale pomenovávať si funkcie jedla, ich výživový prínos pre naše telo, a že je v poriadku jedávať aj pre radosť a potešenie, ale nemali by sme tým nahrádzať iné potraviny, nakoľko nám môžu chýbať živiny
neupriamovať hmotnosť dieťaťa, nekomentovať, neznevýhodňovať dieťa na základe jeho hmotnosti (nemôžeš toto jesť, lebo si tučný...)
dôraz na spoločné stolovanie - dosiahnuť aspoň jedno spoločné jedlo denne
zabezpečiť pravidelnosť stravy 5 - 6x denne
dostatočnosť, pestrosť stravy
spoločný voľný čas, ideálne ho stráviť aktívne (pohybovou aktivitou)
dbať na spánok
naučiť sa vhodnými spôsobmi pracovať so stresom, ak je prítomný (napr. zo školy)

Zdroj: Ivana Kachútová, nutričná špecialistka Chuť žiť

Informačný servis



Viac k témam: poruchy príjmu potravy, PR, psychické zdravie
Zdroj: SITA.sk - Ako vychovať dcéru, ktorá nebude nenávidieť svoje telo © SITA Všetky práva vyhradené.