Pomník na košickom Námestí osloboditeľov. Foto: SITA/Katarína Lörincová.
Vyplýva to z odborných záverov pracovnej skupiny prezentovaných na ostatnom mestskom zastupiteľstve. Pracovnú skupinu zriadilo mesto Košice, a tvorili ju zástupcovia odborných referátov mesta Košice, Správy mestskej zelene, Archívu mesta Košice, Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) a Okresného úradu.
Ako sa ďalej uvádza v odborných vyjadreniach, symboly, ktoré sú na pomníku použité od jeho vzniku v roku 1945, sú autentickou súčasťou pomníka ako vojnového hrobu, a tiež ako kultúrnej pamiatky. Boli tiež zahrnuté v pôvodnom projekte kapitána E. F. Gurjanova.
„Symboly vychádzajú z historicky používanej oficiálnej štátnej a vojenskej symboliky Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) a Červenej armády v danej dobe. Symboly tu vyjadrujú štátnu príslušnosť pochovaných padlých vojakov, ich zaradenie do armády. Symboly vojenských vyznamenaní vyjadrujú ich charakter a vlastnosti (udatnosť), ktoré im privodili smrť," ozrejmuje citovaný architektonicko-historický výskum k pomníku, zdôrazňujúc, že predmetné symboly sú neoddeliteľnou súčasťou pomníka, ako architektonickou, tak aj obsahovou, a jeho pamiatkových hodnôt.
„Radia pomník do doby vzniku a príčin vzniku a robia ho aj spätne čitateľným. Keďže absentuje epická zložka, pomník využíva symbolickú vyjadrovaciu rovinu: kovové reliéfy symbolov, nápisy viažuce sa na udalosť vzniku pomníka a nápisy s menami mŕtvych. Nápis na pomníku tvorí akési premostenie medzi oficiálnou a individuálnou zložkou historickej pamäti," vysvetľuje ďalej.
Podobná ochrana ako štátnemu znaku
Z obsahového hľadiska sú podľa výskumu najdôležitejšie znaky pôvodne umiestnené na obeliskoch, ktoré možno chápať i ako premostenie od neosobnej architektúry pomníka k tabuliam s menami padlých.„Na pomníku bolo 28 kusov symbolov kosáka a kladiva zo štátneho a armádneho znaku, 24 kusov hviezd na náhrobkoch, osem kusov štátnych a armádnych symbolov a radov na obeliskoch, malé kosáky a kladivá s rastlinnou rozvilinou na hlaviciach obeliskov, pôvodné vrcholové kytice obeliskov s motívom hviezdy, pôvodné mreže zábradlia pomníka s motívom hviezd. Mosadzné ozdoby, symboly, vyhotovili podľa projektu inžiniera Gurjanova v bývalej firme Poledniak v Košiciach," uvádza sa v odborných podkladoch výskumu.
Taktiež z nich vyplýva, že prekrížený zlatý kosák a kladivo s červenou hviezdou sú základnou súčasťou štátneho znaku ZSSR. Takéto heraldické znamenie zo štátneho znaku plní v súlade s heraldickými zvyklosťami identifikačnú funkciu štátneho symbolu ako štátnemu znaku.
Prináleží mu teda podobná ochrana ako štátnemu znaku. „V prípade pomníka ide o použitie heraldických znamení (symbolov) zo štátneho znaku ZSSR (kosák s kladivom, hviezda) vyňatých zo štátneho znaku a architektom pomníka prenesených v plastickej podobe na plochy podstavcov lámp na pomníku, na plochy náhrobkov a inde," vysvetľuje KPÚ Košice.
Na pomníku tiež možno nájsť armádne symboly a rady, konkrétne Rad Vlasteneckej vojny a Rad Červenej zástavy. Rad Vlasteneckej vojny bol zriadený počas 2. svetovej vojny a jeho nositeľmi bývali tí, ktorí preukázali v bojoch za vlasť odvahu, vytrvalosť a udatnosť, prípadne prispeli k úspechu vojenských operácií. Rad Červenej zástavy je zas najstarším sovietskym vyznamenaním, udeľovaný býval za mimoriadnu statočnosť preukázanú v boji s nepriateľom.
„Zachovanie symbolov na pomníku je spojené so samotným zachovaním pamäte mesta a jeho histórie pre budúcnosť, sú neoddeliteľnou pôvodnou súčasťou pomníka," uvádza sa v poskytnutých podkladoch k téme symbolov. Je známe, že za ostatné desaťročia, obzvlášť v politicky zlomových rokoch ako boli roky 1968 či 1989, ale aj do súčasnosti, zvyknú poniektorí občania a aktivisti zasahovať do symboliky pamätníka, ktorú si spájajú s érou a symbolikou komunizmu.
„V aktuálnom období 21. storočia možno vnímať v širšom celosvetovom kontexte oživené negatívne tendencie vo vzťahu k pamiatkam a objektom histórie z éry novodobých dejín 20. storočia, ktoré vo všeobecnosti podliehajú vďaka ich dvojznačnosti politizácii a dezinterpretácii," vyplýva ďalej z podkladov.
Prejav úcty k padlým vojakom
Dvojznačnosť symboliky spočíva v tom, že ide na jednej strane o vojnovú symboliku Červenej armády a Sovietskeho zväzu vnímaných poniektorými ľuďmi ako komunistických, ktorá sa ale na druhej strane stala aj súčasťou antifašistickej symboliky. Podobnú symboliku využívalo napríklad partizánske hnutie v Slovenskom národnom povstaní.„V roku 2014 bolo oficiálne definitívne odsúhlasené zachovanie, odborné reštaurovanie a obnovenie autentických symbolov pamätníka v plnom rozsahu, respektíve doplnenie chýbajúcich formou replík, v zmysle výsledkov pamiatkového architektonicko-historického výskumu a reštaurátorského výskumu, v alternatíve kov alebo umelý kameň," doplnil KPÚ Košice. Uviedol, že predmetný pomník je špecifickým exteriérovým výtvarným dielom s monumentálnym architektonickým riešením v duchu vtedajších realizácií.
Jeho pamätná funkcia je založená najmä v prejave úcty k padlým vojakom. „Starostlivosť o vojnové hroby, t. j. o miesta, kde sú uložené pozostatky vojnovej obete, ako aj náhrobok, pamätník, iný pietny symbol alebo pamätné miesto, ktoré pripomínajú vojnovú udalosť, je nielen otázkou cti každého civilizovaného štátu, ale aj jeho morálnou povinnosťou. Úcta k pamiatke zomrelých vyžaduje, aby boli tieto pietne miesta spravované a udržiavané v súlade s ušľachtilými vzťahmi, etikou, pietou a dobrými mravmi. Pre návštevníkov areálu pomníka by malo byť samozrejmé zachovávanie dôstojnosti tohto miesta," zdôraznil KPÚ Košice vo svojom stanovisku.
Podotkol, že podľa platnej legislatívy je aj symbolický hrob bez ostatkov považovaný za vojnový hrob a podľa zákona mu prináleží rovnaká ochrana. Pomník na Námestí osloboditeľov v Košiciach je ako vojnový hrob primárne v kompetencii Ministerstva vnútra SR.
„Aktuálne právne opodstatnenie a definovanie ochrany a prezentácie pomníka s jeho symbolikou vychádza z platných medzinárodných i slovenských právnych noriem," vysvetľuje ďalej KPÚ Košice. Ide najmä o Ženevské dohovory o ochrane obetí ozbrojených konfliktov z roku 1949, taktiež multilaterálne dodatkové protokoly OSN z 1977, aj takzvanú Benátsku chartu o ochrane a obnove pamiatok a pamiatkových sídiel.
Rezort vnútra v roku 2018 konštatoval v odbornom vyjadrení pre mesto Košice, že "používanie symbolov príslušnosti k armáde, k štátu a pod. na vojnových hroboch je bežné a žiaduce, a to aj v kontexte s medzinárodným humanitárnym právom a v kontexte s výpovednou hodnotou konkrétneho vojnového hrobu".
Symbolika na košickom pomníku je teda jeho neoddeliteľnou súčasťou a vyskytuje sa na tisíckach vojnových hrobov v Slovenskej republike. V rovnakom roku ministerstvo kultúry v odbornom posudku poukázalo, že predmetné symboly boli súčasťou pôvodného ideového zámeru autora E. F. Gurjanova a sú autentickou a neoddeliteľnou súčasťou národnej kultúrnej pamiatky, na ktorú sa vzťahuje ochrana podľa pamiatkového zákona.
Taktiež odborné stanoviská Heraldického registra ministerstva vnútra či Vojenského historického ústavu Bratislava ako relevantných inštitúcií k danej téme konštatujú, že v danom historickom vojenskom kontexte na pomníku z roku 1945 nejde o symboly propagujúce komunizmus či neprijateľné znaky.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
