10.6.2025 (SITA.sk) - A aj keď Slovensko urobilo v uplynulých piatich rokoch zásadné kroky smerujúce k stabilizácií ich dodávok, situácia sa môže kedykoľvek zopakovať. Zhodli sa na tom experti v rámci Okrúhleho diskusného stola, ktorý sa uskutočnil v Bratislave.

Nenahraditeľná krvná plazma

Z krvnej plazmy sa vyrába široké spektrum liekov využívaných na efektívnu liečbu vrodených, ale aj získaných porúch imunity, v akútnej medicíne, či u pacientov s neurologickými ochoreniami. Len vrodených porúch imunity je pritom evidovaných už viac ako 550. Minimálne polovica z nich je spojená s poruchou tvorby protilátok.

Z pohľadu spektra odborností, ktoré dnes využívajú prípravky vyrábané z krvnej plazmy, najmä protilátky – imunoglobulíny, tvoria prvú trojku hematológovia, neurológovia a imunológovia.

To všetko sa odzrkadľuje na raste spotreby imunoglobulínových liekov vyrábaných z krvnej plazmy. "Priemerné tempo rastu spotreby imunoglobulínov bolo v období 2017 až 2024 na úrovni +16,47 % medziročne. Príchodom nových imunoglobulínov sa v roku 2024 zvýšila spotreba liekov a tempo rastu v rokoch 2023-2024 bolo +122,65 %. V roku 2023 bola podľa účtu poistenca spotreba vybraných liekov IVIG najčastejšie (96,32 %) vykázaná na choroby nervovej sústavy, zhubné nádory a choroby krvi, krvotvorných orgánov a niektoré poruchy s účasťou imunitných mechanizmov," spresnil prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD, MBA, MHA, Dott.Ric., prednosta Kliniky detí a dorastu JLF UK a UNM a prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie. Ako ďalej potvrdil, stúpa tiež počet diagnóz pri ktorých sa zistilo, že protilátky vyrobené z plazmy sú účinnejšie, bezpečnejšie a majú menej nežiadúcich účinkov ako napríklad kortikoidy, či niektoré imunosupresívne lieky. "V princípe tri veci nevieme umelo vyrobiť: materské mlieko, plnú krv so všetkými jej zložkami a práve širokospektrálne pôsobiace imunoglobulíny, ktorých výroba by nebola možná bez dobrovoľných darcov krvnej plazmy. To nie je otázka výberu účinnejšej a bezpečnejšej liečby, my nemáme inú alternatívu. Na to, aby sme mohli rok liečiť jedného pacienta s vrodenou poruchou imunity potrebujeme 130 darovaní plazmy, pri hemofilikoch je potrebných až 1200 darovaní," uviedol pre predstavu rozsahu zabezpečenia potrieb plazmy pre pacientov profesor Jeseňák.

Dopyt po liekoch stúpa rýchlejšie ako výťažnosti krvnej plazmy

A práve tu vzniká problém, ktorý sa prejavuje najmä v krízových situáciách, ako bola pandémia. V prípade nedostatku liekov v princípe platí, že v rámci ich dodávok sú uprednostňované trhy, ktoré významným objemom krvnej plazmy prispievajú do tzv. európskeho poolu, ktorý má zabezpečiť dostatok krvnej plazmy na výrobu liekov v rámci únie alebo tie, ktoré majú dobre nastavenú cenovú politiku.

V rámci Európy sa v roku 2024 odobralo necelých 10 miliónov litrov plazmy. "Pre pokrytie európskych potrieb by mal objem darovanej plazmy dosiahnuť 13,5 milióna litrov. Pred desiatimi rokmi bola európska sebestačnosť na úrovni 94%, dnes je to len 74%. Zvyšok plazmy pochádza predovšetkým z USA. Lieky vyrábané z krvnej plazmy pritom potrebuje približne 300 000 európskych pacientov," spresňuje Ing. David Viochna, MSc., MBA, zo spoločnosti BioLife., ktorá je súčasťou skupiny Takeda a venuje sa získavaniu plazmy a výrobe terapií z krvnej plazmy. "V roku 2023 sme mali k dispozícii cca 50 tisíc litrov plazmy na výrobu imunoglobulínov. Za modelových podmienok by z toho bolo schopné liečiť približne 365 pacientov s primárnou imunodeficienciou (PID) a 729 pacientov so sekundárnou imunodeficienciou (SID). Česká republika, ktorá ročne vyzbiera približne 1 milión litrov plazmy, dokáže zabezpečiť liečbu pre viac ako 7 000 PID, resp. 14 000 SID pacientov. Podľa údajov NCZI o spotrebe humánnych liekov zaznamenali imunoglobulíny medzi rokmi 2023 a 2024 až 21% nárast, pričom tento trend sa očakáva aj v nasledujúcich rokoch. Najväčší rast dopytu je pozorovaný pri sekundárnych imunodeficienciách a neurologických ochoreniach. Výťažnosť plazmy nám síce pomaly rastie, oveľa rýchlejšie však rastie spotreba. Očakávame, že deficit sa bude ďalej prehlbovať," uviedla Mgr. Ivana Šarkanová zo spoločnosti CEEOR. Podobný problém sa tiahne naprieč celou Európou, ktorá má deficit na úrovni 30% až 40% ročne. "V rámci EÚ sú len 4 krajiny, ktoré dokážu pokrývať svoju potrebu. Je to Česká Republika, Rakúsko, Maďarsko a Nemecko. Sú to zároveň jediné krajiny, ktoré finančne kompenzujú darovanie plazmy, čo má svoje klady aj zápory" spresnila Ivana Šarkanová.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: