13.7.2025 (SITA.sk) - Odborníci, občania aj výkonní riaditelia podnikov vnímajú úroveň korupcie vo verejnom sektore ako vysokú. Uvádza sa to v Správe o právnom štáte 2025, ktorý zverejnila Európska komisia (EK). V Indexe vnímania korupcie z roku 2024, ktorý zostavila organizácia Transparency International, dosiahlo Slovensko 49 bodov zo 100 a umiestnilo sa na 22. mieste v Európskej únii a na 59. mieste vo svete.

„Po niekoľkých po sebe nasledujúcich rokoch zlepšovania je toto vnímanie späť na úrovni spred piatich rokov. V osobitnom prieskume Eurobarometra na tému korupcie z roku 2025 sa ukázalo, že 78 percent respondentov považuje korupciu vo svojej krajine za veľmi rozšírenú, pričom priemer EÚ je 69 percent, a 31 percent respondentov sa cíti byť osobne dotknutých korupciou v bežnom živote,“ poukázala správa EK.

Medzirezortné pripomienkové konanie

Správa informuje o tom, že sa pripravuje nová Národná protikorupčná stratégia na roky 2024 – 2029 a príslušný akčný plán. Predloženie stratégie vláde na medzirezortné pripomienkové konanie sa plánuje čoskoro v roku 2025.

„Hoci došlo k úpravám s cieľom zabezpečiť ochranu finančných záujmov EÚ a slovenská vláda sa v prospech tohto cieľa aktívne angažovala, po nadobudnutí účinnosti reformy trestného práva v roku 2024 sa do istej miery naplnili pôvodne identifikované riziká. Zmeny, o ktorých sme informovali minulý rok a ktoré sa týkajú najmä premlčacích lehôt a trestov za trestné činy korupcie, mali vplyv na niekoľko prebiehajúcich vyšetrovaní a trestných stíhaní korupcie, vrátane vysokopostavených úradníkov, politikov a podnikateľov úzko prepojených s politikou,“ upozorňuje Európska komisia.

Nenávratné prípady veľkej korupcie

Niektoré prípady vrátane niekoľkých prípadov veľkej korupcie boli podľa nej nenávratne ovplyvnené zavedením miernejších trestov bez možnosti opätovného otvorenia prípadov na základe rovnakých dôkazov a malo to negatívny vplyv aj na účinné zaistenie majetku získaného trestnou činnosťou. V súvislosti s odporúčaním týkajúcim sa vyšetrovania a stíhania veľkej korupcie sa nedosiahol žiadny pokrok, konštatuje správa EK.

„V roku 2024 generálny prokurátor naďalej využíval svoje právomoci na zrušenie konečných rozhodnutí polície a prokurátora, ktoré považoval za nezákonné, čo viedlo k ukončeniu vyšetrovaní aj v prípade viacerých vysokopostavených obvinených. Generálny prokurátor má teraz tiež možnosť opätovne prideliť prípady korupcie na vysokej úrovni, ktoré boli predtým v kompetencii Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), a dávať priame pokyny prokurátorom ÚŠP, ktorí boli predtým vo všetkých fázach vyšetrovania autonómnejší,“ píše sa ďalej v správe.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: