Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár. Foto: archívne, SITA/ Tomáš Bokor
„Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe položila základy pre modernú bezpečnostnú architektúru európskeho kontinentu a postupne sa stala najväčšou regionálnou bezpečnostnou organizáciou na svete. Princípy OBSE zadefinované pred piatimi desaťročiami boli vybudované ako pilier mieru a bezpečnosti v Európe, ktorý je v dnešnej náročnej geopolitickej situácii nevyhnutné podporiť a posilniť," uviedol Blanár.
Nachádza sa v zložitej situácii
Podľa jeho slov sa OBSE v súčasnosti nachádza v zložitej situácii, je čiastočne paralyzovaná a funguje bez schváleného rozpočtu. Základy OBSE sú však naďalej rovnako aktuálne ako pred polstoročím, kedy sa prijatím Helsinského záverečného aktu otvorila cesta pre dialóg medzi vtedajším Východom a Západom.„V čase návratu vojny do Európy a rastúcej polarizácie je potrebné využiť OBSE ako jedinečnú platformu pre dialóg, budovanie dôvery a praktickú spoluprácu naprieč európskym kontinentom a za jeho hranicami," zdôraznil šéf slovenskej diplomacie.
Na mierové riešenia a dodržiavanie medzinárodného práva apeloval minister zahraničných vecí SR aj na 31. zasadnutí Ministerskej rady OBSE na Malte 4. a 5. decembra 2024. Slovensko malo svoje zastúpenie zároveň na Konferencii Helsinki+50, ktorú 31. júla tohto roka zorganizovalo Fínsko ako tohtoročná predsednícka krajina OBSE.
Slovensko je aktívnym členom
Slovenská republika je aktívnym a zodpovedným členom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. V rokoch 1999 až 2005 zastával pozíciu generálneho tajomníka OBSE slovenský diplomat Ján Kubiš a v roku 2019 bolo Slovensko predsedníckou krajinou organizácie.„Ako predsedajúca krajina OBSE sme už v roku 2019 stáli na čele úsilia o posilnenie mieru, stability a bezpečnosti. Slovenská diplomacia vtedy, rovnako ako dnes, presadzovala mierové diplomatické riešenia, dialóg a porozumenie," uviedol Blanár s tým, že počas slovenského predsedníctva v OBSE bola Ukrajina a konflikt na jej východe jednou z hlavných priorít.
Slovensko sa aktívne zasadzovalo za mierové riešenie konfliktu, plné vykonávanie Minských dohôd, zlepšenie humanitárnej situácie obyvateľstva v konfliktných zónach, podporu suverenity Ukrajiny s ochotou počúvať všetky strany konfliktu. Úradujúcim predsedom organizácie bol vtedajší minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) má svoj pôvod v Konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE), ktorej výsledkom bol Helsinský záverečný akt podpísaný 1. augusta 1975. Po skončení studenej vojny sa KBSE transformovala na OBSE v roku 1995, aby reflektovala na nové bezpečnostné výzvy v postsovietskom priestore. Organizácia zohrala zásadnú úlohu v mierových procesoch na Balkáne, Moldavsku, Gruzínsku či na Ukrajine. Dodnes pôsobí v teréne v desiatkach krajín.
OBSE pozostáva z 57 členov vrátane všetkých členských štátov Európskej únie, ďalej Ruskej federácie a Spojených štátov amerických, tiež Kanady, Spojeného kráľovstva a Turecka, ako aj štátov západného Balkánu, Kaukazu či Strednej Ázie. Rozhodnutia sa v organizácii prijímajú konsenzom a sú pre účastnícke štáty OBSE politicky záväzné. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe sídli vo Viedni, na jej čele je predseda z rotujúcej predsedníckej krajiny spoločne s voleným generálnym tajomníkom.
Viac k témam: Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Zdroj: SITA.sk - Od založenia OBSE uplynulo 50 rokov, Blanár zdôraznil cieľ organizácie prispievajúcej k mieru a bezpečnosti © SITA Všetky práva vyhradené.
