Konšpirácie

„Vyše 51 percent Slovákov si myslí, že významné svetové udalosti nie sú riadené volenými politikmi, ale tajnými skupinami, ktoré sa usilujú o vytvorenie totalitnej svetovlády. Potvrdilo sa tu, že nedôvera voči systému vedie k väčšej ochote dôverovať tejto teórii,“ doplnil DEKK s tým, že toto presvedčenie zastáva 58,5 percenta ľudí s antisystémovými predstavami a 43,6 percenta ľudí, ktorí sú so systémom pomerne spokojní.

„Treba však dodať, že Slovensko aj z iných prieskumov vychádza ako krajina, ktorá patrí v prijímaní konšpirácií k zraniteľnejším. V tomto sme na úrovni krajín v Afrike a na Blízkom východe. Ako je možné vidieť, sú oblasti, kde sa ľudia s antisystémovým sentimentom líšia od druhej polovice populácie menej, než by sme možno čakali,“ dodal Kosnáč.

Nostalgia za socializmom

Najnovšie dáta ďalej hovoria o tom, že nostalgiu za bývalým režimom pociťuje už väčšina obyvateľov. Jeden z dôvodov je podľa Kosnáča skutočnosť, že Slovensko počas socializmu benefitovalo viac ako napríklad Česko.

„Pre našich susedov to bolo skôr obdobie stagnácie, zatiaľ čo u nás sa zrýchlila industrializácia. Obyvatelia mnohých dedín na východe Slovenska sa dostali ku kanalizácii či elektrine až počas tohto obdobia. Časť slovenskej populácie tak má na socializmus pozitívnejšie spomienky ako zvyšok krajiny,“ vysvetlil Kosnáč.

To, že sa za socializmu žilo lepšie, si myslí 64,8 percenta občanov Slovenska. Kosnáč vysvetlil, že najviac nespokojná so stavom spoločnosti býva najchudobnejšia časť obyvateľstva.

Ekonomické dôvody

„Platy za posledných 30 rokov rástli desaťnásobne, ale ceny niektorých základných potravín aj 15-násobne a viacnásobne. Niektoré služby ešte viac. Z hľadiska životných nákladov je to pre väčšinu spoločnosti v poriadku, lebo výrazne klesli ceny ostatných tovarov. Na konci mesiaca zažíva väčšina ľudí zvýšený materiálny blahobyt,“ uviedol riaditeľ DEKK Inštitútu. Ako dodal, najchudobnejšiu časť spoločnosti však zaujímajú základné potraviny a energie, z ktorých niektoré predbehli rast platov.

„Na konci dňa tak mnohí chudobnejší ľudia necítia benefit modernej doby - niekedy práve naopak,“ priblížil Kosnáč ekonomické dôvody.

Ak ide o spoločenské dôvody, tak je to napríklad strata prestíže povolania, čo sa mohlo podľa DEKK dotknúť baníkov, robotníkov, roľníkov, bezpečnostných zložiek či učiteľov, ktorí s odchodom socializmu stratili svoje spoločenské postavenie. DEKK Inštitút v tejto súvislosti hovorí aj o psychologických dôvodoch.

Patologické javy

„Aktuálne platí, že v celej Európe pribúdajú jednotlivci, ktorí sa necítia dobre vo vysoko individualizovanej a konzumnej spoločnosti. Zažívame rozpad komunít a rastúcu osamelosť či pokles dôvery v autority - napríklad voči štátu, odborníkom či cirkvám,“ vysvetlil DEKK a súčasne upozornil aj na skutočnosť, že v populácii rastú aj narcistné vlastnosti a iné psychicky patologické javy.

„Všetky popísané deje spôsobujú silný stres, ktorý znižuje kvalitu života. Má negatívne dopady na fyzické aj mentálne zdravie a spôsobuje zvýšený dopyt po istote. A to aj za cenu slobody. Mnohí ľudia tak môžu síce socioekonomicky prosperovať, ale neprosperujú psychicky,“ doplnil inštitút.

Polarizácia

DEKK súčasne pripomenul, že Slovensko sa v roku 2025 stalo druhou najviac polarizovanou krajinou v Európe. Kríza súdržnosti si podľa inštitútu vyžaduje okamžitú pozornosť. Súčasne zdôraznil, že antisystémový sentiment nie je „chorobou“ ale „symptómom“. Antisystém podľa Kosnáča signalizuje reálne problémy, ktoré štát nerieši a systém prehliada. Narastajúci cynizmus a volanie po radikálnych riešeniach sú podľa neho varovaním pred kolapsom spoločenskej zmluvy v krajine.

„Budúcnosť Slovenska bude závisieť od schopnosti poctivo a prácne skúmať, prečo sa polovica populácie cíti vo vlastnej krajine zle, a riešiť príčiny, nie následky tohto stavu. Znižovanie polarizácie a antisystémového sentimentu by malo byť jednou z hlavných priorít Slovenska, pretože sa nám ide do peňaženky, do vzťahov aj do bezpečnosti,“ uzavrel Kosnáč.



Viac k témam: polarizácia spoločnosti, Prieskum
Zdroj: SITA.sk - Medzi Slovákmi rastie skepticizmus a nedôvera, štúdia potvrdila aj vysokú náchylnosť ku konšpiráciám © SITA Všetky práva vyhradené.