Dnes sa to môže zdať parodické, ale Smer-SD vznikol ako protikorupčná strana. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol bývalý poslanec a europoslanec za Smer-SD a jeden zo zakladajúcich členov strany Boris Zala.

„Veď bolo heslo, že ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne za Dzurindu a treba sa proti tomu postaviť. Tie prvé roky aj v prvých vládach sa tento princíp udržiaval veľmi prísne,“ podotkol s tým, že v každej strane sa nájde nejaký škandál, s ktorým sa treba vysporiadať. Pri kauze Bašternák si však po prvýkrát všimol, že Smer-SD sa so škandálom nevysporiadava.

Kauza Bašternák ako zlom

„Kauza Bašternák bola niečo, kde bol v konflikte záujmov minister vnútra Kaliňák. Ja som požadoval, aby z funkcie odišiel a Robert Fico sa ho ako predseda strany výrazne zastal a ostal v tej funkcii. Tam som videl, že sa niečo už v Smere mení,“ povedal Zala.

To bola podľa neho jedna línia, druhá bola ideovo-politická. „Od roku 2014 som pekne videl, že predseda strany to ťahá smerom k národno-katolíckemu konzervativizmu. A táto línia sa stala, povedal by som, že trvalá. V prezidentskej kampani to už začalo, keď išlo o oslovenie katolíckej časti voličstva tým, čo sa stalo dnes posmešným výrazom birmovaný komunista. Ale bral som to ešte ako taktiku. On osobne išiel za prezidenta a chcel sa zapáčiť aj týmto voličom,“ hovorí Zala.

Zmena vnútrostraníckej kultúry

Ako ďalej spomína, postupne videl, že Robert Fico sa stále viac pozerá s obdivom na politiku maďarského premiéra Viktora Orbána. V Smere-SD boli podľa jeho až do roku 2015 a do migrantskej krízy viaceré prúdy. Liberálnu líniu tvorili napríklad Paška, Kažimír a Pellegrini.

„Bola tam silná sociálno-demokratická línia, ktorú som reprezentoval ja, Dušan Čaplovič a ďalšia asi desiatka ľudí. A bola tam aj úzka konzervatívna línia, no nebola slabá, lebo ju reprezentoval napríklad Marek Maďarič,“ priblížil Zala. Potom sa však začala v Smere-SD presadzovať dominantnejšia a autoritatívnejšia politika.

„Do roku 2015 bolo každý mesiac pravidelne veľké vedenie, na ktorom sa demokraticky rozoberali všetky témy. Potom začali byť už predsedníctva raz za štvrť roka, potom raz za pol roka a nakoniec už boli len cez mobily, čo som ja už odmietal vôbec sa do toho zapájať,“ povedal Zala.

>>> Celý rozhovor s Borisom Zalom