29.8.2025 (SITA.sk) - Viac ako 200 zlikvidovaných ženských rehoľných domov, tritisíc zasiahnutých rehoľníčok a 24 zlikvidovaných ženských reholí. Taký bol výsledok Akcie R (rehoľníčky), ktorá sa začala 29. augusta 1950.

Komunistická moc vtedy chcela po vzore Barbarskej noci zlikvidovať ženské rehole v Československu za jednu noc, nakoniec rozsiahla akcia trvala niekoľko mesiacov. Za obeť jej padol aj Kláštor Božskej Prozreteľnosti v popradskej Spišskej Sobote, ktorý tam fungoval od roku 1907.

Chceli zamedziť vplyvu rehoľných sestričiek

Akcia R znamenala nielen zrušenie ženských reholí, ale aj zhabanie kláštorných budov. Komunisti chceli zamedziť vplyvu rehoľných sestričiek vo všetkých oblastiach. Na Slovensku bolo v tom čase viac ako 76 percent veriacich.

„Rehoľníčky pôsobili v školstve, zdravotníctve, sociálnej oblasti, charite, i v rôznych ústavoch, sanatóriách a podobne. Ak by ich všetky, podobne ako rehoľníkov v apríli, internovali, zatvorili, koncentrovali a poslali do pracovných táborov, hrozilo, že skolabuje zdravotníctvo,“ vysvetlil pre agentúru SITA historik a pracovník Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ján Endrődi. V školstve sa ich však podľa jeho slov podarilo nahradiť ešte pred samotnou akciou, počas leta 1950.



„Zrušovacími dekrétmi ich pozbavili činnosti v školstve, ale čo sa týka zdravotníctva, charity a ostatnej humanitárnej činnosti v bežných svetských profesiách boli tieto rehoľníčky dlho nepostrádateľné," dodal.

Politické väzenkyne

Rehoľná sestra Regina Dunajová (1921-2014) z Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa, ktorá bola učiteľkou, počas svojho života hovorila len málo o udalostiach z 50. rokov. V tejto súvislosti spomínala na to, ako ju spolu s ďalšími sestrami prinútili v noci nastúpiť do nákladného auta bez toho, aby vedeli, kam idú.

„Nevedeli sme, kam nás vezú a čo s nami bude," hovorila. Odviezli ich na práce do Česka. Politickou väzenkyňou bola aj sestra Sapientia z Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta de Paul.

„Prišli pre nás a vyviezli nás na štátne majetky. Tam nám pridelili prácu, pretrhávali sme cukrovú repu. Keď sme to urobili, zavolali nás k druhej repe. Ubytovali nás v maštaliach v Dolných Voderadoch. Boli sme mladé dievčatká, ale museli sme pracovať všetky, či mladé či staré rovnako. Stále nás kontrolovali a zle nám robili," opísala v roku 1924 pre SITA 91-ročná rehoľníčka.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: