9.9.2025 (SITA.sk) - Slovensko si v utorok pripomína Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia. Pre svoj pôvod bolo takto zo Slovenska deportovaných a zavraždených takmer 70-tisíc Židov. Medzi nimi boli aj mnohí členovia rodiny Pavla Greguša z Prešova, ktorý sa narodil až po druhej svetovej vojne.

Ako vyrozprával pre agentúru SITA, to, do akej rodiny sa narodil, si začal uvedomovať ako dvanásťročný. Dotvoriť celý príbeh mu pomohli až neskôr výpovede jeho otca a mamy, ktoré nahrali pre nadáciu režiséra Stevena Spielberga.

Rodiny si menili židovské mená na obyčajnejšie

Mama Pavla Greguša nechcela počas života hovoriť o udalostiach z druhej svetovej vojny, rovnako ani jej manžel. "Keď sa s mojim otcom zobrali, mali sa pôvodne volať Groszmannoví, zmenili si však priezvisko. V tom čase bolo obvyklé, že rodiny si menili typicky židovské mená na obyčajnejšie," vysvetlil.

Pocit z nevraživosti zo strany ľudí ostal v jeho mame aj po vojne. "Dokonca v našom dvore v Prešove, tam, kde sme bývali, bola jedna rodina, matka s dvoma deťmi. Mama spomínala, že keď mala štrnásť rokov a musela chodiť po meste so žltou hviezdou, tá matka ju vtedy opľula. Po vojne sa žena veľmi k mame nepriznávala a chodila okolo nej, akoby ani neexistovala," opísal.

Gregušova mama, Judita Weinbergerová, sa narodila 28. septembra 1928 do židovskej rodiny. "Starý otec Samuel pochádzal zo Starého, stará mama Miriam, rodená Schwarzová, z Bystrého. V Prešove mali obchod s textilom. Mama absolvovala päť tried ortodoxnej židovskej základnej školy, no potom vstúpil do platnosti židovský kódex a so vzdelávaním skončila. Bola doma a veľa čítala. Nemohla počúvať ani rádio, pretože ho museli odovzdať, Židia totiž nesmeli mať doma rádiá," približuje jej syn Pavel.

Starý otec dostal hospodársku výnimku

Obchod jeho starého otca arizovali, no on dostal hospodársku výnimku. "Vybavila mu ju arizátorka, keďže o obchodovaní nevedela nič. Celá rodina tak mohla ďalej existovať, ale museli uvoľniť dom na Hlavnej ulici, kde bývali, a presťahovať sa do podnájmu, kde nemali ani kúpeľňu. Cez záhradu sa v noci chodili kúpať do susedstva, do domu maminho starého otca Samuela Schwarza," opísal nové podmienky rodiny Greguš.

Približne v roku 1943 však podľa neho arizátorka požiadala o zrušenie výnimky. "Tým pádom už neboli chránení. V Prešove však žil, a starý otec ho až do svojej smrti stále spomínal, istý pán Števonka. Bol to vysoký policajný funkcionár, slušný človek. Starému otcovi vybavil falošné papiere na meno Vydra, aj celej rodine. Zároveň ho upozornil, že sa chystajú zaistiť celú rodinu. Neskôr ho za jeho činnosť a pomoc zatkli, a transportovali do koncentračného tábora Bergen-Belsen, kde neprežil koniec vojny. Podobný bol aj osud policajného inšpektora Ondreja Maradíka, ktorého rodina bývala v dome Samuela Schwarza, a ktorý tiež aktívne pomáhal Židom. Podobne bol zatknutý, prevezený do koncentračného tábora a domov sa už nikdy nevrátil," uviedol. Pamätník Jad Vašem udelil v roku 1992 posmrtne Maradíkovi s rodinou ocenenie Spravodlivý medzi národmi.


Článok pokračuje na nasledujúcej strane: