12.9.2025 (SITA.sk) - Kľúčovým problémom doterajšej konsolidácie v uplynulých dvoch rokoch bolo, že vôbec nehľadala rezervy na strane výdavkov štátu a celú konsolidáciu stavala na ďalšom zaťažení obyvateľov a súkromných firiem, a tým podkopávala základy slovenskej ekonomiky. Aj keď konsolidačné opatrenia pre rok 2026 prvýkrát avizujú úspory na strane štátu, čo je pozitívny krok, stále platí, že kombinácia doterajších opatrení v rokoch 2024-25 a nových krokov pre budúci rok ďalej zhorší konkurenčné postavenie a finančnú pozíciu firiem. "Podnikanie na Slovensku bude v roku 2026 v dôsledku konsolidácie ešte náročnejšie ako dnes a konkurenčná pozícia Slovenska sa voči susedom ďalej zhorší. To sú všetko zlé správy pre slovenskú ekonomiku a v konečnom dôsledku aj pre štátny rozpočet," hovorí Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Odborníčka zdôrazňuj, že konsolidácia sa dá naplánovať premyslene a bez uprednostňovania záujmov vybraných častí ekonomiky tak, aby smerovala k zotaveniu verejných financií a zároveň nepoškodzovala celú ekonomiku. "Na Slovensku sme však posledné tri roky svedkami toho, ako sa konsolidácia nemá robiť. A opatrenia na budúci rok túto situáciu nemenia napriek tomu, že konečne prinášajú aj úspory na strane štátu," dodáva.

Finančné zaťaženie firiem ďalej porastie

Podnikanie na Slovensku je pre firmy stále nákladnejšie a stále menej atraktívne. Slovensko spadlo do pasce stredného príjmu, keď je pre priemysel s nízkou pridanou hodnotou príliš drahé a zároveň vláda nerobí nič pre prilákanie aktivít s vysokou pridanou hodnotou (znalostnú ekonomiku). Tento fakt dokladá dramatický úbytok priamych zahraničných investícií: kým v roku 2023 na Slovensko prišlo 484 investícií za približne 3,95 miliardy eur, v roku 2024 to bolo už len 28 investícií za 1,7 miliardy a v tomto roku sa neočakáva len niečo cez 500 miliónov eur. Na porovnanie: do Česka minulý rok prišli investície vo výške 2,4 miliardy eur.

"Konsolidačné opatrenia na rok 2026 pozíciu firiem nezlepšia, práve naopak. Firmy budú stále platiť najvyššiu daň pre firmy v regióne, k tomu sa pridajú vyššie výdavky na péenky, daňové licencie a stúpne už beztak rekordné zaťaženie práce," vysvetľuje Silvia Hallová.

Slovensko má dnes druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v Európskej únii po Francúzsku. Konsolidácia v budúcom roku situáciu ďalej zhorší zvýšením zdravotného odvodu zamestnancov o 1 percentný bod. Navyše rekordný, vyše 12 % nárast minimálnej mzdy zvýši výšku príplatkov za víkendovú a nočnú prácu.

Zamestnávanie ľudí je dnes enormne zaťažené daňami, odvodmi a príplatkami vrátane vynútených výdavkov ako rekreačné a športové poukazy. "Ide o kokteil, z ktorého firmy bolí brucho. Z praxe jasne vidíme, že firmy znižujú investície, redukujú nábor a mnohé zvažujú odchod zo Slovenska. Namiesto, aby slovenská vláda podporila ekonomiku a zamestnanosť enormne riskuje odchod ďalších firiem zo Slovenska," povedala Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Pozitíva konsolidácie: 50 % odpočet DPH a fiktívne živnosti

Vláda na jednej strane podporila zavedením transakčnej dane platby hotovosti a nárast šedej ekonomiky, na druhej strane zavádza povinné QR platby, ktorým chce obchodníkom ušetriť náklady na poplatky z platieb cez terminály. Táto kombinácia nedáva z hľadiska príjmov štátu zmysel. "Ak to štát myslí s bojom proti daňovým únikom vážne, mal by zrušiť transakčnú daň, zaviesť eFaktúru, posilniť automatické kontrolné mechanizmy pri viacerých daniach a robiť cielené kontroly na základe rizikovosti vytypovaných firiem a sektorov," odporúča Silvia Hallová.

Pozitívnym krokom je obmedzenie odpočtu DPH na 50 % pri využívaní áut aj na súkromné účely. "Je to opatrenie, ktoré Slovensko neznevýhodňuje oproti okolitým krajinám, keďže krátenie odpočtu DPH z osobných áut funguje aj v okolitých krajinách. Podobne pozitívnym krokom je pokračovanie v snahe redukovať tzv. fiktívnych živnostníkov. Ide o ľudí, ktorí napĺňajú znaky závislej práce, avšak formálne vystupujú ako živnostníci a dôvody, ktoré ich k tomu vedú, sú často výraznejšie úspory na daňovo-odvodom zaťažení. Som však skeptická pokiaľ ide o daňovo-odvodové príjmy vo výške 40 mil. eur od roku 2027 z tejto zmeny," hovorí Silvia Hallová.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: