Nové divadlo v popradskej mestskej časti Veľká. Foto: SITA/Mária Frisová
Podľa autora hry, režiséra Romana Olekšáka, sa môže výber takejto témy zdať diskutabilný, keďže ide o prvé a otváracie predstavenie divadla, divákom však chceli ponúknuť niečo vážne a zásadné, zároveň so zábleskom humoru. Za dôležité považuje, aby sa na takéto udalosti nezabudlo, ani na ľudí, ktorých sa bytostne týkali.
Jedna z najzásadnejších udalostí mesta
Hra stvárňuje podľa jej autora, ktorý je rodákom z Popradu, jednu z najzásadnejších udalostí tohto mesta v jeho histórii. Ide o prvý odsun židovského obyvateľstva zo Slovenska."Táto udalosť je pre mňa osobne o to silnejšia, že ja som sa o nej dozvedel v pomerne neskorom veku, bol som už na vysokej škole. Spätne som si uvedomil, že história, ktorú nás vyučovali počas minulého režimu, nebola tá história, ktorá sa naozaj diala. Mal som pocit, že o to závažnejší je dôvod, prečo takúto hru spraviť," vysvetlil počas tlačovej konferencie venovanej otvoreniu nového divadla.
Štúdiu témy sa intenzívne venoval, čítal dokumenty a všetky dostupné materiály. "Najväčšiu časť práce som venoval hľadaniu spôsobu, ako to vôbec uchopiť, aby to pre diváka bolo stráviteľné, a tiež, aby to pre neho nebola iba nejaká veľmi emotívna nálož, keďže ide o emočne namáhavú záležitosť. Hľadali sme spôsob, ako nájsť aj v tom najstrašnejšom záblesk humoru a odstupu. Je na divákoch, aby posúdili, či sa to podarilo," skonštatoval Olekšák.
Udalosti zobrazené očami 17-ročnej dievčiny
Udalosti spojené s holokaustom na Slovensku sú v hre zobrazené očami 17-ročnej dievčiny, hlavnej rozprávačky. Po dievčati z prvého transportu zostali len tri zábery odfotené v Auschwitzi, už v typickom "mundúre" a s ostrihanými vlasmi. Podľa Olekšáka sa nachádzajú v Múzeu holokaustu v Izraeli."Po tomto dievčati neostalo vôbec nič, neostalo po nej meno, dátum narodenia, odkiaľ pochádzala, nevieme o tomto dievčati vôbec nič. Myslím si, že ľudia, ktorým sme toto spravili, si zaslúžia, aby sme boli aspoň trocha odvážni. Ak by aj mala hroziť konfrontácia s nejakými modernými gardistami, ľudákmi a podobnými živlami, myslím si, že je to niečo, čo by sme mali ustáť, lebo si to tí ľudia zaslúžia," povedal.
Hoci podľa jeho slov spravodlivosť v prípade udalostí spred viac ako 80 rokov už nastoliť nevieme, dôležité je pripomínať si ich. "Je tak minimálne podľa mňa našou úlohou, aby o tom všetci vedeli, a aby sme na to nezabudli. Aby sme nezabudli na týchto ľudí, ktorým sa to stalo, a ktorým sme to spravili, a aspoň takto trošku napravili to, čo sme napáchali," dodal.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane:
