Zrušenie priestupkovej imunity
Poukázal, že podľa Žilinkových vyjadrení tento článok vylučuje nielen trestné stíhanie prezidenta počas výkonu jeho funkcie, ale aj jeho potrestanie za spáchanie správneho deliktu. V takom prípade by teda hlavu štátu článok 107 chránil nielen pred potrestaním za spáchanie správneho deliktu, ale aj pred postihnutím za spáchanie priestupku. „Opak je však pravdou," tvrdí Dostál.
Poslanec v tomto smere poukázal na zákon o priestupkoch, ktorý od 1. marca 2012 umožňuje prejednať aj priestupok, ktorého sa dopustil prezident. „Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie fyzickej osoby, ktoré je priestupkom podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu a konania sa dopustil prokurátor, generálny prokurátor Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky,“ citoval Dostál. Podľa jeho slov by nemalo žiadnu logiku, aby článok 107 chránil prezidenta vo veci trestných činov a správnych deliktov, ale už nie vo veci priestupkov. Správne delikty majú podľa poslancovho vyjadrenia svojou povahou bližšie k priestupkom, ako k trestným činom.
„Zaujímavé pritom je, že zrušenie priestupkovej imunity prezidenta má na svedomí Smer-SD. V roku 2011 prišli poslanci končiacej vládnej koalície s návrhom na zrušenie priestupkovej imunity poslancov, keďže na zrušenie tej trestnoprávnej nemali potrebnú ústavnú väčšinu. V druhom čítaní prišli poslanci Smeru s pozmeňujúcim návrhom, aby sa priestupková imunita zrušila aj prezidentovi. Ich pozmeňujúci návrh bol schválený a platí dodnes. Hoci sa v tom čase aj dnes objavili aj názory, že zrušenie priestupkovej imunity prezidenta by mohlo byť v rozpore s čl. 107 ústavy, predmetné ustanovenie umožňujúce prejednať priestupok, ktorého sa dopustil prezident, dodnes platí, nebolo zrušené, ani ústavný súd nekonštatoval jeho protiústavnosť. Preto je potrebné vychádzať z prezumpcie jeho ústavnosti," uviedol ďalej poslanec.
Stíhanie a správne delikty
Dostál tiež tvrdí, že hoci je možné slovo stíhať v predmetnom článku ústavy vykladať aj širšie ako len trestne stíhať, domnieva sa, že širší výklad by bol nesprávny. Podľa jeho vysvetlenia by znamenal, že prezidenta nemožno stíhať za spáchanie trestného činu, priestupku, ani správneho deliktu.„Ak aj necháme bokom argument platným znením priestupkového zákona, ktoré umožňuje postihnúť prezidenta za dopustenie sa priestupku, slovo stíhať sa v právnom poriadku SR používa vo vzťahu k trestnému stíhaniu podľa Trestného zákona a Trestného poriadku. A výnimkou je „ústavné stíhanie“ prezidenta za úmyselné porušenie ústavy a vlastizradu upravené v čl. 107 ústavy," vraví.
Poukázal, že vo vzťahu k priestupkom a správnym deliktom právne predpisy nehovoria o stíhaní, keďže priestupky sa nestíhajú, ale objasňujú a prejednávajú. Rovnako je to i v prípade správnych deliktov, o tých sa vedie konanie a rozhoduje sa o uložení sankcie. Podľa Dostála z toho vyplýva, že článok 107 odkazuje na trestnoprávne stíhanie, ktorému bráni, a ústavnoprávne stíhanie, ktoré umožňuje, no netýka sa správneho trestania, čiže priestupkov a správnych deliktov „pred prejednaním ktorých a postihom za ich spáchanie nie je prezident ústavou chránený", uzavrel poslanec.
Pellegrini dostal pokutu za porušenie pravidiel volebnej kampane na základe rozhodnutia z 19. marca, ktoré vynieslo ministerstvo vnútra. Pokuta bola vo výške desaťtisíc eur, hlava štátu ju bezodkladne aj zaplatila. Hovorkyňa Kancelárie prezidenta SR Patrícia Medveď Macíková vtedy informovala, že Pellegrini svoje pochybenie uznal a verdikt nenapadol.
Zdroj: SITA.sk - Hnutie Slovensko vyzýva prezidenta Petra Pellegriniho, aby sa vzdal svojej funkcie © SITA Všetky práva vyhradené.
