Dnes si pripomíname Pamiatku zosnulých. Pôvod spomienky na zosnulých siaha do roku 998, keď opát benediktínskeho kláštora v Cluny, svätý Odilo, nariadil, aby sa pre dobro všetkých v Pánovi zosnulých kresťanov 1. novembra v kláštoroch jeho rádu rozdávali hojné almužny, aby sa po vešperách vyzváňalo všetkými zvonmi a spievali sa žalmy za mŕtvych.
Sviatok verných zosnulých je tradičným sviatkom, počas ktorého si pripomíname našich blízkych. Tým vytvárame spoločenstvo s tou časťou cirkvi, ktorá ešte nie je oslávená a je v očisťujúcom procese po smrti. Na týchto ľudí myslíme modlitbou a vyprosujeme im očistenie, aby čím skôr boli v Božom náručí.

Tradície a vývoj slávenia

Kedysi sa 2. novembra ráno po ranných chválach vyzváňalo na zvonoch a modlilo sa za mŕtvych. Potom sa slúžila veľká zádušná svätá omša. Pápež Urban VI. v 2. polovici 14. storočia nariadil, aby sa pamiatka verných dušičiek slávila ako sviatok. Neskôr sa však na synode v Trevíri roku 1549 dohodlo, že sa bude sláviť ako spomienka, čo platí dodnes.

Učenie katolíckej cirkvi o posmrtnom živote hovorí, že po smrti má duša tri možnosti: buď odchádza do neba, do pekla alebo do očistca, z ktorého sa neskôr dostane do neba. Dňa 2. novembra si pripomíname všetky duše, ktoré sú ešte v očistci. Očistec je prechodný stav pre tých, ktorí skončili pozemský život v stave Božej milosti a v priateľstve s Bohom, a sú si istí svojou večnou spásou, ale sa musia ešte očistiť od viny za ľahké hriechy alebo od takzvaných časných trestov.

Očistec a význam modlitby za zosnulých

Následkom každého hriechu je totiž vina a trest. Odpustením veľkej viny a s ňou spojeného večného trestu sa ešte nemusí odpustiť aj celý časný trest. Časné tresty sa v pozemskom živote odpúšťajú dobrými a zbožnými skutkami. Preto tí, ktorí zomreli v Božej milosti, ale ešte nedosiahli potrebnú svätosť, musia pre definitívnu spásu a vstup do neba podstúpiť očisťovanie.

Podmienky a okolnosti očisťovania si každý pripravuje na zemi svojimi nedokonalosťami. Náuku o viere v očistec cirkev formulovala na Florenstskom a Tridentskom koncile. Zosnulým, nachádzajúcim sa v očistci, možno pomáhať modlitbou. Výraz „očistec“ je teologický termín z 12. storočia a vyjadruje biblickú pravdu zjavenú v Starom a Novom zákone.

Odpustky pre duše v očistci

Pri návšteve cintorína môžu veriaci získať pre duše v očistci odpustky z ich trestov. Na získanie odpustkov je treba vykonať dobrý skutok, návštevu cintorína a splniť tri podmienky: svätú spoveď a vylúčenie každej náklonnosti na hriech, sväté prijímanie a modlitbu na úmysel svätého Otca.

V týchto dňoch zapaľujeme na cintorínoch sviece. Svieca symbolizuje Krista, ktorý sám o sebe povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ Už v 3. storočí spomína sv. Cyprián sviece pri pohrebných obradoch. Na mnohých kresťanských náhrobkoch z 5. storočia sa objavili umelecky vypracované sviece, ktoré symbolizujú nebeský jas. Zapaľovaním sviec na cintorínoch prajeme zosnulým a modlíme sa za ich duše, aby raz videli Krista – večné Svetlo.