5.11.2025 (SITA.sk) - Každý deň bojuje s diagnózou, ktorú mu lekári stanovili len pred pár mesiacmi – lisencefália, v preklade "hladký mozog". Ide o extrémne zriedkavé vrodené ochorenie, ktoré zásadne ovplyvňuje vývoj mozgu a tým aj celý život dieťaťa.

Napriek ťažkému osudu Adamko neztráca chuť žiť. Vďaka pravidelným rehabilitáciám sa pomaly, ale isto posúva vpred. Jeho rodičia však už vyčerpali svoje sily aj finančné možnosti. V snahe zabezpečiť pre syna nevyhnutnú starostlivosť sa preto rozhodli zverejniť výzvu na ludialudom.sk a požiadať o pomoc ľudí s dobrým srdcom.

Od radosti k obavám

"Tehotenstvo bolo úplne bez komplikácií. Všetky testy a ultrazvuky boli v poriadku, nič nenasvedčovalo tomu, že by nášmu dieťaťu mohlo niečo byť," spomína Adamkova mama. Po pôrode sa však lekárke nepozdával jeho očný kontakt ani reakcie. Neusmieval sa, nepretáčal, nezaujímal sa o okolie. Rodičia dúfali, že ide len o pomalší vývoj, no ich nádej sa s každým vyšetrením rozplývala.

V júli 2025 v bratislavskej nemocnici prišlo potvrdenie: lisencefália. Diagnóza, ktorú si žiadny rodič nechce vypočuť. "Bolo to, akoby sa nám na chvíľu zastavil svet," hovorí Adamkov otec. "Z jednej vety sa vám prevráti celý život. Odvtedy sa snažíme urobiť všetko, čo sa dá, aby mal Adamko šancu na lepší život."

Život s lisencefáliou: boj o každý malý pokrok

Lisencefália je vrodená vývinová vada mozgu, pri ktorej chýbajú typické mozgové závity. Vzniká ešte počas tehotenstva, keď sa nervové bunky v mozgu nepresúvajú tam, kam majú. Výsledkom je hladký povrch mozgu, ktorý nedokáže zabezpečiť bežné neurologické funkcie.

Deti s touto diagnózou majú vážne problémy s motorikou, koordináciou, vývinom a často trpia epileptickými záchvatmi. U niektorých sa pridružujú aj ťažkosti s prehĺtaním či dýchaním. Ochorenie je nevyliečiteľné, no odborníci upozorňujú, že rehabilitácie, terapie a špeciálna starostlivosť dokážu stav dieťaťa výrazne zlepšiť.

Adamko má dnes pätnásť mesiacov, no vývinovo je na úrovni šesťmesačného bábätka. Snaží sa dvíhať hlavičku, reaguje na rodičov, sleduje hračky, usmieva sa. Pre jeho rodinu je každý takýto okamih dôvodom na radosť. "Vidíme, že sa posúva. Možno pomaly, ale posúva. A to je pre nás všetko," hovorí mama so slzami v očiach.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane: