Foto: ilustračné, Getty Images
Výskumná správa „Keď práva nie sú skutočné pre všetkých: Boj za prístup k interrupcii v Európe“ odhaľuje, že aj napriek ťažko vydobytému pokroku existujú stále prekážky v prístupe k interrupčnej starostlivosti.
Drsná realita naprieč Európou
„Obmedzovanie prístupu k interrupciám je stále drsnou realitou naprieč Európou. Dochádza k nemu aj napriek významnému pokroku, v dôsledku znepokojivej kombinácie viditeľných aj skrytých bariér,“ povedala koordinátorka kampaní Amnesty International pre práva žien v Európe Monica Costa Riba.Aspoň 20 krajín v regióne uplatňuje trestné sankcie voči tehotným osobám, ktoré podstúpia interrupciu mimo zákonom stanoveného rámca. Bariéry sa v krajinách líšia. Okrem časových limitov a kriminalizácie patria medzi hlavné prekážky aj finančné a systémové obmedzenia.
Rozdiel naprieč krajinami EÚ
V krajinách ako Slovensko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Čierna Hora, Chorvátsko, Lotyšsko, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko, Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko, Kosovo a Srbsko nie je interrupčná starostlivosť na žiadosť zahrnutá v zdravotnom poistení alebo národnom systéme zdravotnej starostlivosti, čo výrazne zvyšuje jej cenu.V Taliansku, Chorvátsku a Rumunsku sa rozšírilo odmietanie interrupcií z dôvodu práva na výhradu vo svedomí. Najmenej 12 európskych krajín stále uplatňuje povinné čakacie doby a 13 krajín vyžaduje povinné poradenstvo pred legálnou interrupciou. Albánsko, Belgicko, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko a Portugalsko vyžadujú oboje.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane: